Bratislava 29. januára (Teraz.sk) - Aj keď sú mnohé miesta zasypané snehom a zažívajú zimné počasie, január ako celok skončí na väčšine územia Slovenska ako teplotne nadnormálny, pričom jeho odchýlka od dlhodobého priemeru (1901-2000) bude asi + 2 až + 3 °C. Vysvetlenie je jednoduché.

„Vyskytli sa síce aj chladnejšie epizódy, no teplé prevládali,“ uviedol pre Teraz.sk klimatológ Pavel Matejovič. „Teplejšie počasie bolo spôsobené prílevom teplého vzduchu, ktorý k nám prúdil od juhozápadu a od Atlantiku. Len prechodne bol prerušený vpádmi studeného vzduchu z oblasti Arktídy a východnej Európy. Každá zima je špecifická, no vplyvom klimatickej zmeny prevládajú v súčasnosti miernejšie zimy v porovnaní s minulosťou. To však neznamená, že sa nemôžu vyskytnúť situácie so silnými mrazmi, a tiež množstvom snehu, čo napríklad v tretej januárovej dekáde spôsobilo na východnom Slovensku kalamitu.“

Samozrejme, hoci sa končí prvý mesiac roka, zima ešte nemusela povedať svoje posledné slovo. Silné mrazy sa môžu vyskytnúť aj vo februári, čo neraz potvrdila história.

„Nakoniec aj rekord absolútnej minimálnej teploty je z 11. februára 1929, kedy vo Vígľaši-Pstruši pri Zvolene namerali teplotu - 41 °C. Silné mrazy boli vtedy aj na juhozápadnom Slovensku. Napríklad v Devínskej Novej Vsi, ktorá je dnes súčasťou Bratislavy, namerali v ten istý deň - 36 °C,“ vysvetlil Matejovič. „Takto nízko u nás môže klesnúť teplota, ak k nám prenikne od severovýchodu studený kontinentálny arktický vzduch. Svoje rodisko má v oblasti severného Uralu, Novej Zeme a západnej Sibíri. Rozsiahly bazén takejto vzduchovej hmoty v oblasti Sibíri sa vytvoril aj počas tejto zimy.“

Navyše bola v januári pozorovaná deformácia polárneho vortexu – ide o rozsiahly atmosférický vír, ktorý v dolnej stratosfére rotuje okolo severného pólu. Vplyvom tzv. náhleho stratosférického oteplenia, ktoré nastane na prelome januára a februára, príde podľa Matejoviča k ďalšej, ešte výraznejšej deformácii polárneho vortexu.

To spôsobí, že sa zmenia cirkulačné podmienky aj v nižších vrstvách ovzdušia a prúdenie nadobudne meridionálny charakter, teda vzduch bude prúdiť pozdĺž poludníkov, v tomto prípade zo severu na juh. Podobnú situáciu očakávajú modely aj v Severnej Amerike, kde sa v takýchto prípadoch vyskytujú blizzardy.
„Vytvoria sa predpoklady na to, aby sa studený vzduch zo Sibíri vylial až k nám. K takej situácii prišlo naposledy vo februári roku 2012, pričom arktické dni, keď maximálna teplota vzduchu nevystúpila ani cez deň nad - 10 °C, sa vtedy vyskytli dokonca aj na Záhorí,“ doplnil Matejovič.

Momentálne je však podľa neho otázne, aký priebeh bude ochladenie mať a či k nemu vôbec príde. Predpoveď, podľa ktorej sa ochladí, sa totiž vzťahuje na pomerne dlhé časové obdobie, preto ju zatiaľ treba brať s rezervou.

„Pri meridionálnej cirkulácii totiž môže prísť aj k opačnej situácii a k nám môže prúdiť teplý vzduch zo Stredomoria. Preto si treba počkať, kým prognostické modely prípadné ochladenie naozaj potvrdia. Podmienky však na to vytvorené sú. V takom prípade musíme rátať nielen so silnými mrazmi, ale aj problémami s množstvom snehu a snehovými fujavicami,“ dodal klimatológ Pavel Matejovič.