Bratislava 25. júna(Teraz.sk) - Vo štvrtok 24. júna vyvrcholila ďalšia vlna horúčav. V Mužli na juhu Slovenska namerali teplotu 38 stupňov – podľa stránky Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) ide o druhý prípad, keď počas júna vystúpila maximálna denná teplota vzduchu takto vysoko a priblížila sa k rekordnej júnovej hodnote 38,2 °C.

Oveľa smutnejšou udalosťou noci z 24. na 25. júna bolo tornádo, ktoré sa prehnalo južnou Moravou ako súčasť mimoriadne silného búrkového systému a vyžiadalo si ľudské obete.



„Práve zvýšený objem vodnej pary v ovzduší vytvára predpoklady na vznik takýchto extrémnych prejavov počasia,“ povedal pre teraz.sk klimatológ Pavel Matejovič.

„Aktuálne k nám prúdi od juhozápadu teplý a vlhký vzduch, pričom viac vlhkosti je na západnom Slovensku. To spôsobuje, že na pocit je tu veľmi dusno, aj keď maximálna teplota vzduchu cez deň dosahuje hodnotu "len" mierne nad 30 °C. Ak však pri takejto teplote dosahuje relatívna vlhkosť vzduchu 60 až 70 %, tlak vodnej pary sa zvyšuje, pretože teplý vzduch dokáže ako špongia absorbovať viac vlhkosti,“ uviedol Pavel Matejovič.

Foto: TASR/AP

Dusno je podľa neho založené na subjektívnom pocite, ktorý súvisí s fyziologickým procesom tepelnej regulácie v ľudskom organizme. Odvod tepla sa z ľudského tela reguluje výparom. Zvýšený obsah vodných pár tomuto výparu zabraňuje a ľudský organizmus sa prehrieva.

„Dusno znižuje koncentráciu aj u zdravých ľudí, čo sa môže napríklad podpísať na zvýšenej dopravnej nehodovosti. Pre chorý organizmus a starších ľudí však môže mať aj fatálne následky, počas dusného počasia sa zvyšuje početnosť kolapsových stavov. Preto sa napríklad v USA vydávajú výstrahy aj na dusné počasie, nielen na vysoké teploty. Väčšiu teplotnú záťaž pre organizmus predstavuje v takom prípade napríklad teplota 28 °C za podmienky, že relatívna vlhkosť vzduchu dosahuje okolo 70 %. Naopak pri 30-percentnej relatívnej vlhkosti organizmus lepšie znáša aj 35 °C. Čiže len samotná teplota by nemala byť jediným kritériom, podľa ktorého by sa výstrahy mali vydávať,“ vysvetlil Matejovič.

Podľa aktuálnych prognostických modelov by súčasný charakter počasia mal pokračovať aj naďalej. Vlny horúčav budú len prechodne prerušované prechodom studených frontov, v oblasti ktorých sa môžu vyskytnúť aj veľmi silné búrky, tie však vytúžené ochladenie priniesť nemusia.

Foto: TASR/AP

„Ak k nám aj nejaký chladnejší morský vzduch od západu prenikne, rýchlo sa transformuje. Pevnina je totiž ako horúca platňa rozpálená slnkom, je len krátko po letnom slnovrate, dni sú teda dlhé a noci krátke. To všetko ešte znásobuje zosilnený skleníkový efekt atmosféry,“ dodal klimatológ.

Prechodné ochladenia sa podľa neho zrejme viac prejavia na západe Slovenska, no ak sa pri nich zvýši relatívna vlhkosť vzduchu, na pocit môže byť ešte nepríjemnejšie, preto samotný pokles teploty nemusí mať na ľudský organizmus žiadny ochladzujúci účinok. Ochladenie sa nemusí prejaviť ani v mestách, kde bude naakumulované teplo z predchádzajúcich dní. Rovnako ak v noci neklesne teplota pod 18 °C, prirodzené vetranie nedokáže ochladiť interiéry rozhorúčených budov.

Pre ľudí, ktorí nemajú radi teplo, nie sú prognózy povzbudivé. Ako dodáva Pavel Matejovič: „Žiadne dlhodobejšie ochladenie nie je aktuálne vo výhľade, bude sa zrejme striedať len dusné a horúce počasie.“