Bratislava 16. mája (Teraz.sk) - Mnohé pranostiky strácajú vďaka klimatickej zmene svoju platnosť, no zmrznutí svätí sa k nám vracajú i napriek globálnemu otepľovaniu.

„Chladný ráz počasia v priebehu uplynulého týždňa bol podmienený atmosférickou cirkuláciou. Medzi tlakovou výšou so stredom nad Nórskym morom a brázdou nízkeho tlaku nad východnou Európou k nám prúdil z vysokých zemepisných šírok studený a suchý vzduch,“ povedal pre teraz.sk klimatológ Pavel Matejovič.

Ako dodal, hoci počas dňa prevládalo slnečné počasie a maximálne teploty v nížinách vystúpili na 18 až 22 °C, noci boli studené. Takéto podmienky na výraznejší pokles minimálnej teploty vznikajú po vpáde studeného vzduchu.

„Ak sa v noci oblačnosť zmenší a utíši vietor, vytvoria sa ideálne podmienky na radiačné vyžarovanie tepla od zemského povrchu. Studený vzduch je navyše ťažší ako teplý a udržiava sa preto nízko nad zemou. Tento jav je výrazný najmä vo výške 5 cm nad povrchom. Preto sa na jar pri takýchto situáciách často vyskytujú prízemné mrazy. Tie sa objavujú aj v prípadoch, keď v meteorologickej búdke, ktorá je štandardne umiestnená vo výške 2 m nad povrchom, sa mráz nevyskytne,“ vysvetlil Matejovič.

Tak to bolo podľa jeho slov aj počas uplynulého týždňa. „Na juhozápadnom Slovensku sa na viacerých miestach v stredu i v piatok ráno vyskytol prízemný mráz do - 4 °C. Napríklad kým v Piešťanoch minimálna teplota vo výške 2 m nad zemským povrchom v stredu klesla na 2,8 °C, pri zemi bolo o 4 °C menej. V piatok tu klesla teplota pri zemi na - 3 °C. Takýto rozdiel medzi minimálnou teplotou vo výške 2 m a prízemnou minimálnou teplotou býva bežný, no v histórii meteorologických pozorovaní sa vyskytli aj oveľa väčšie rozdiely, ktoré v extrémnych prípadoch dosiahli až 11 °C. Pri minimálnej teplote, ktorá dosiahla v meteorologickej búdke 7 °C, namerali vo výške 5 cm mráz -4 °C,“ doplnil klimatológ.

Prízemné mrazy v máji bývajú bežným javom. Napríklad na juhozápadnom Slovensku v oblasti Hurbanova sa obdobie s prízemnými mrazmi končí priemerne v polovici mája. To však neznamená, že prízemné mrazy sa nemôžu v najteplejších lokalitách Slovenska vyskytnúť aj v poslednej májovej dekáde, dokonca i neskôr.

„Naposledy k takejto situácii prišlo 26. mája v roku 2021, keď v Hurbanove klesla prízemná minimálna teplota na – 1,1 °C. V histórii meteorologických meraní sa však vyskytli prípady, keď prízemné mrazy namerali v nížinách juhozápadného Slovenska ešte aj v júni. Na meteorologickej stanici v Hurbanove bol prízemný mráz pozorovaný dokonca ešte aj v júli. Dňa 12. júla v roku 1986 tu klesla prízemná minimálna teplota na – 0,7 °C. Na výskyt prízemných mrazov je ešte viac citlivé Záhorie a oblasť Piešťan. Naopak na juhovýchodných svahoch Malých Karpát sa jarné mrazy vyskytujú oveľa zriedkavejšie. Vo vyšších polohách sa prízemné mrazy vyskytujú celoročne,“ priblížil Pavel Matejovič.

Známa ľudová pranostika „Žofia víno vypíja“ sa však skôr týka mrazov, ktoré sa vyskytujú vo výške 2 m nad zemským povrchom a môžu poškodiť rozkvitnutý vinič. Prízemné mrazy naopak poškodzujú mladú zeleninu, preto sa záhradkárom odporúča sadiť ju až v druhej polovici mája.

Vzhľadom na ďalšiu dávku studeného vzduchu, ktorá k nám prenikla, sa obdobie s prízemnými mrazmi zatiaľ nekončí.

„Podľa aktuálnych prognostických modelov sa však v budúcom týždni črtá zmena. Teploty by sa mali postupne zvyšovať a opäť by sa mali vrátiť letné dni s maximami okolo 25 °C. Oveľa väčším problémom je však sucho. Podľa analýzy SHMÚ výrazné až extrémne sucho postihuje 36 % územia Slovenska. To by malo pretrvávať aj naďalej, pretože nejaké výdatné veľkopriestorové zrážky nie sú očakávané,“ dodal Matejovič.



Podrobnejšiu predpoveď nájdete TU.