Bratislava 20. júna (TASR) – Na severnej pologuli sa v sobotu 21. júna o 4. hodine a 42. minúte stredoeurópskeho letného času (SELČ) začne astronomické leto. Zároveň je 21. jún na severnej pologuli najdlhší deň roku. V Bratislave napríklad vyjde slnko o 4. hodine a 51. minúte SELČ, zapadne o 20. hodine 55. minúte, teda bude nad obzorom 16 hodín, 4 minúty a 11 sekúnd.

Čím viac na sever, tým sú v období letného slnovratu kratšie noci a dlhšie dni. V severnej časti Slovenska, cca severne od Zvolena, či napríklad v susednej Českej republike dočasne nenastáva astronomická noc - to znamená, že Slnko neklesne nižšie, než 18 stupňov pod obzor. Napríklad v Žiline trvá obdobie bez astronomickej noci od 8. júna do 4. júla.

V severnejších oblastiach majú v tomto čase tzv. biele noci a za polárnym kruhom slnko nezapadá vôbec. V nórskom meste Tromsø je napríklad slnko nad obzorom od 17. mája do 25. júla. „Nepretržité svetlo ponúka možnosť užiť si prírodu v akejkoľvek nočnej či dennej dobe. Teda i v našich večerných a nočných hodinách, keď slnko tesne kopíruje severný horizont a vytvára krásne teplé svetlo – akoby ´zlatú hodinku´ – po celú noc,“ povedal pre TASR geograf Matěj Roman z Prírodovedeckej fakulty Masarykovej univerzity v Brne, ktorý práve docestoval z niekoľkodňového pobytu v Tromsø.

Foto: Archív Matěja Romana

„Je tiež väčšia šanca pozorovať miestnu faunu, pretože je vonku menej ľudí. Je pravda, že oblasti okolo Tromsø sú dosť hornaté, samé fjordy a ľadovcový reliéf, takže nie odvšadiaľ je možné slnko vidieť. Navyše od severného Atlantiku často pripláva mrak. Ale počasie sa stále mení a tak oblačnosť ani dážď väčšinou netrvajú dlho,“ doplnil vedec a výskumník, ktorý absolvoval aj pobyty v Antarktíde, na Islande či na Špicbergoch.

Ako dodal, vo voľnom čase využil celodenné svetlo na trek v národnom parku Møysalen. Frontálne systémy so zrážkami prechádzali väčšinou cez deň. „Na dva dni som si teda otočil biologický režim a putoval v ´noci´, keď sa vyjasnilo, zatiaľ čo cez deň som spal. Ale miestni, najmä ak sú viazaní pracovným či školským režimom, to berú konzervatívnejšie a dodržiavajú biorytmus. Doma si zatiahnu zatemňujúce závesy a spia. Tromsø je však plné outdoorových nadšencov, takže nehľadiac na dennú dobu, len čo sa vyjasní, ľudia vonku športujú aj do polnoci,“ popísal svoje zážitky geograf.

Foto: Archív Matěja Romana

Podľa neho je polnočné slnko prínosom napríklad aj pre námorníkov a vodičov – a človek sa cíti bezpečnejšie s vedomím, že sa ani na hranici divočiny nezotmie náhle a ani sa náhle neochladí.

„Inak bolo ešte zaujímavé, ako rýchlo tu zima prechádza do leta, viac-menej bez jari, ako ju poznáme z miernych šírok. Sneh totiž často vydrží pri hladine mora až do mája, na ostrovoch ďalej od pevniny možno trochu kratšie. Nepreháňam, keď poviem, že snáď ešte takmer polovica osobných áut mala na streche boxy na lyže, a že sa ešte v máji naozaj dalo vo vnútrozemí lyžovať. Mimoriadne veľa snehu napadlo vo vyšších polohách, kde sa bude pokrývka topiť celé leto,“ povedal geograf Matěj Roman.

V okamihu letného slnovratu – teda v sobotu nadránom – sa Zem na obežnej dráhe ocitne v bode, keď je severná pologuľa najviac priklonená k Slnku. Slnečné lúče dopadajú kolmo práve na oblasť obratníka Raka, čo je rovnobežka zodpovedajúca približne 23 a pol stupňu severnej zemepisnej šírky.

Foto: Archív Matěja Romana

Vyplýva to zo sklonu zemskej osi, ktorý rovnako predstavuje cca 23 a pol stupňa. Pozorovateľ stojaci na obratníku Raka vidí na poludnie Slnko priamo v zenite a jeho postava nevrhá žiadny tieň.

Od letného slnovratu sa dni začínajú postupne skracovať, ale spočiatku len po sekundách a minútach. Napríklad v Bratislave slnko zapadá po pol deviatej večer až do konca júla a dĺžka dňa presahuje 15 hodín. Až v auguste začne denné svetlo ubúdať výraznejšie.

Foto: Archív Matěja Romana

V minulom roku bol letný slnovrat už 20. júna, a to vo večerných hodinách, o 22. hodine 50. minúte SELČ – pretože išlo o priestupný rok. Ide podľa záznamov o najskorší začiatok leta od roku 1796, keď napríklad v Bratislave nastal letný slnovrat už o 19. hodine a 39. minúte miestneho času. V tomto roku navštívil Bratislavu skladateľ Ludwig van Beethoven a rakúsko-uhorským panovníkom bol František II. Habsburský.

V ďalších rokoch začiatok leta nastával vždy buď 21. alebo 22. júna. Dátum 20. jún sa objavil opäť až v roku 2020, potom vlani a podobná situácia sa zopakuje opäť v priestupných rokoch 2028, 2032, 2036, 2040, 2044 a 2048, ale tiež v nepriestupnom roku 2049.