< sekcia Prešovský kraj

Malé slovenské Stonehenge ukrýva obec Vyšné Ružbachy

Na snímke dielo Aureliana Boleu v areáli najstaršieho medzinárodného sochárskeho sympózia na Slovensku s galériou travertínových sôch. Nachádza sa v nej 104 umeleckých diel autorov z rôznych krajín sveta. Vznikalo v období šesťdesiatych rokov. Areál medzinárodného sympózia je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Vyšné Ružbachy, 23. júla 2020. Foto: TASR Kristína Mayerová

Na jednom mieste v prírode sa nachádza 104 sôch, ktoré vytvorili významní umelci z rôznych krajín sveta.

Vyšné Ružbachy 23. júla (TASR) – Obec Vyšné Ružbachy ukrýva „malé slovenské Stonehenge“. Na jednom mieste v prírode sa nachádza 104 sôch, ktoré vytvorili významní umelci z rôznych krajín sveta.

Sochárske sympózium vo Vyšných Ružbachoch, ktoré vznikalo v období 60. rokov, patrí medzi najstaršie sympózia v rámci Európy. Sochy vytvárali umelci z travertínu, ktorý sa ťažil v miestnom kameňolome. Okrem nádhernej neporušenej prírody a výskytu travertínu zaujali Ružbachy umelcov aj iným spôsobom. „Tento kraj bol v 60. a 70. rokoch silne religiózny. Na každom vyvýšenom kopčeku v rámci polí boli postavené kaplnky v prírode. V okolí Ružbách bolo niekoľko krásnych kaplniek, a to oslovilo sochárov a inšpirovalo ich k tvorbe. Tak, ako kaplnka vyrastá z prírody, tak aj oni robili sochy ako novodobé diela, ktoré vyrastajú zo zeme a sú jej súčasťou,“ priblížila riaditeľka Tatranskej galérie v Poprade Anna Ondrušeková.

Na snímke dielo Sándora Nagyho z Maďarska z roku 1976 v areáli najstaršieho medzinárodného sochárskeho sympózia na Slovensku s galériou travertínových sôch. Nachádza sa v nej 104 umeleckých diel autorov z rôznych krajín sveta. Vznikalo v období šesťdesiatych rokov. Areál medzinárodného sympózia je vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Vyšné Ružbachy, 23. júla 2020.
Foto: TASR Kristína Mayerová


Podľa nej sympózium vznikalo v období 60. rokov, keď umelci vychádzali von z ateliérov a chceli oživiť priestor plastikami. Nielen priestor mestskej architektúry, ako to bolo doposiaľ, ale aj vo voľnej prírode. Tak vznikali sympóziá a ako jedno z prvých bolo v rakúskom meste St. Margarethen, ktorého otcom bol svetoznámy sochár Karl Prantl. Sympózium v jeho chápaní sa stalo impulzom i príkladom pre zorganizovanie sochárskeho sympózia vo Vyšných Ružbachoch. Sochármi, ktorí sa pričinili o jeho vznik, boli Rudolf Uher, Andrej Rudavský, Miloslav Chlupáč a spoluzakladateľom bol aj Karl Prantl.

História ružbašského sympózia siaha do roku 1964, keď sa začal nultý ročník. V roku 1965 pokračovali prvým ročníkom sochárskeho sympózia, kde sa pozývali až do roku 1969 významní celosvetoví sochári z Francúzska, Nemecka, Švajčiarska, Rakúska či Japonska. Dekáda rokov šesťdesiatych predstavuje podľa Ondrušekovej umelecky najvýznamnejšie a najhodnotnejšie obdobie v histórii tohto sympózia.

Od roku 1970, keď nastala normalizácia aj v kultúre, na týchto sympóziách sa zúčastňovali len sochári zo socialistických krajín. Prevažne z Bulharska, Maďarska, Slovenska a z krajín bývalého Sovietskeho zväzu.

Návrat umelcov zo západných krajín a z Japonska nastal až po roku 1989. Posledným veľkým sympoziálnym stretnutím, kde sa tvorilo v kameni, bol ročník 1990. Potom z rôznych dôvodov sa sympóziá nekonali.



V roku 1997 chceli sympóziu navrátiť starú slávu a pozvali sochárov na stretnutie, alebo skôr pripomenutie tohto významného podujatia. Tatranská galéria sa stala odborným garantom týchto stretnutí a celého sympózia. V podobnom duchu pokračovali až do roku 2003, a potom nastala opäť pauza, v lome sa nič nedialo a celý areál aj so sochami začal chátrať.

„Až v roku 2012 sme získali z fondu Pro Slovakia takú menšiu čiastku, kde sme urobili niekoľko živých podujatí a zreštaurovali sme šesť sôch, ktoré boli zničené, pováľané a celý areál sme dali do poriadku. Verili sme, že sa bude pokračovať. Dnes, žiaľ, sochy chátrajú,“ skonštatovala riaditeľka.

Starosta Vyšných Ružbách Peter Martinek potvrdil, že súčasný stav tohto areálu, ktorý patrí obci, je potrebné zveľadiť. Je nutná celková údržba vzhľadom na náletové dreviny, ktoré prevyšujú jednotlivé sochy. Rovnako potrebné je aj reštaurovanie sôch. Starosta vyčíslil, že oprava jednej sochy sa pohybuje od 2000 do 6000 eur, záleží od jej veľkosti. Obec sa podľa neho bude snažiť uchádzať o rôzne granty, ktoré sú poskytované Ministerstvom kultúry SR, alebo Európskou úniou.

Martinek dodal, že areál navštevujú domáci aj zahraniční turisti, no podľa jeho slov je potrebná lepšia propagácia tohto miesta, keďže mnoho ľudí stále nevie o tomto významnom sochárskom sympóziu.