Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Prešovský kraj

Polovica menšinových samospráv neinformuje o jazykových právach

Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP

Splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny uviedol, že čo sa týka jazykov národnostných menšín, všetky orgány verejnej správy sú povinné informovať svojich občanov, aké sú ich jazykové práva.

Medzilaborce 14. októbra (TASR) – Až polovica takzvaných menšinových samospráv neinformuje svojich obyvateľov o ich právach, čo sa používania jazyka národnostnej menšiny týka. Pre TASR to v pondelok povedal splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny László Bukovszky po pracovnom stretnutí so starostami menšinových obcí z okresu Medzilaborce.

"Všeobecne môžeme povedať, že obce a orgány verejnej správy zatiaľ nepochopili, v pozitívnom slova zmysle, že je tu nejaký zákon, ktorý je platný a účinný 20 rokov, a pri aplikácii, bohužiaľ, sme niekde v polovici," zhrnul výsledky tohtoročnej správy o aplikovaní jazykového zákona do praxe Bukovszky s tým, že vo všeobecnosti sú o niečo lepšie ako pred dvoma rokmi.

Podľa jeho slov sú, čo sa týka jazykov národnostných menšín, všetky orgány verejnej správy povinné informovať svojich občanov, aké sú ich jazykové práva. Tiež však aj o tom, aké sú povinnosti orgánov voči príslušníkom národnostných menšín. "Tieto informácie oni (orgány verejnej správy - pozn. TASR) musia zverejniť buď na úradnej tabuli, alebo na dobre viditeľnom mieste v úrade alebo pred úradom, napríklad na úradnú tabuľu alebo na webstránke. Bohužiaľ, môžeme konštatovať, že takmer 50 percent obcí bez rozdielu na jednotlivé jazyky túto povinnosť nerešpektuje," konkretizoval najvypuklejší nedostatok Bukovszky.

Ďalšie nenáležitosti našiel na poli informovanosti týkajúcej sa oblastí ohrozenia života, bezpečnosti a majetku občanov. Ide napríklad o upozornenia, varovania či výstrahy rôzneho charakteru. "Takže v takzvaných menšinových obciach všetky tieto informácie musia byť uvádzané aj v menšinovom jazyku," uviedol.

Posledným, no nemenej dôležitým nedostatkom je podľa Bukovszkého slov absencia dvojjazyčných úradných formulárov. "V tomto ohľade je najväčší nedostatok pri rómskom jazyku, ukrajinskom a potom rusínskom jazyku. Maďarský jazyk je na tom v tomto lepšie," konkretizoval.

Cieľom aktuálne realizovaných stretnutí so zástupcami menšinových samospráv je podľa Bukovszkého slov nielen informovanie o nedostatkoch pri dodržiavaní jazykového zákona, ale predovšetkým poskytovanie metodickej a odbornej pomoci. V tejto súvislosti pripomenul, že v prípade absencie dvojjazyčných úradných formulárov sú samosprávam nápomocné napríklad terminologické slovníky a tiež jazykové pracovné skupiny v rámci jeho úradu.

Ďalším krokom, ktorý chce v súvislosti s jazykovým zákonom realizovať, je, ako uviedol, že všetkých viac ako 600 menšinových obcí na Slovensku vyzve k odstráneniu konkrétnych nedostatkov do určitého termínu. "Samosprávy budú povinné nám oznámiť, do akej doby tieto nedostatky odstránia. V prípade, že nedôjde k odstráneniu nedostatkov a ak to bude potrebné, sa dostaneme aj k nejakým pokutám," uzavrel s tým, že sankcionovanie on sám považuje za posledné riešenie, ako dosiahnuť nápravu.