< sekcia Prešovský kraj

Podtatranské múzeum pripravilo výstavu Herbár

Na snímke Podtatranské múzeum v Poprade. Foto: TASR - Adriána Hudecová

Na príprave výstavy, ktorá potrvá v priestoroch Podtatranského múzea do konca mája, sa podieľalo niekoľko vedeckých inštitúcií.

Poprad 11. februára (TASR) – Podtatranské múzeum v Poprade pripravilo pre svojich návštevníkov výstavu pod názvom Herbár - farebná cesta za poznaním. Jedna z jej autoriek Jana Kuširáková uviedla, že expozícia prezentuje genézu obsahovej náplne pojmu herbár a prácu botanika v teréne pri zbere rastlín a následnom štúdiu v období druhej polovice 19. a začiatkom 20. storočia.

Celková koncepcia výstavy tak pozostáva z dvoch vzájomne sa prelínajúcich a dopĺňajúcich rovín. Pôvodne mal herbár charakter ilustrovanej publikácie o liečivých rastlinách a v jeho názve sa stretávame s pomenovaním napr. Kreuterbuch - kniha o rastlinách, zbierka rastlín, atlas, prípadne latinsky herbarium. Vedeckú ilustráciu dopĺňal popis rastliny s jej liečivými účinkami alebo využitím v domácom liečiteľstve,“ ozrejmila Kuširáková. V 18. a 19. storočí sa pomenovanie rozšírilo aj na zbierku lisovaných a sušených rastlín uložených na listoch papiera, pričom v tejto podobe ju poznáme aj dnes.

Pôvodný význam pojmu herbár prezentujú vzácne tlače - botanické diela, z fondu knižnice Podtatranského múzea. „Práve tieto patria medzi najkrajšie, hlavne vďaka množstvu ilustrácií, ktorými sú zdobené. Najstaršie tlače pochádzajú zo 16. storočia a obsahujú množstvo ručne kolorovaných drevorezov, veľmi rozšírené boli aj medirytiny a v neskoršom období na ilustrácie využívali litografie,“ upozornila autorka. Dodala, že v knižničnom fonde sú tieto diela značne zastúpené aj preto, lebo ich pôvodní vlastníci, prevažne členovia Uhorského karpatského spolku, boli lekári, lekárnici i botanici, ktorí svoje súkromné zbierky kníh darovali múzeu. Medzi darcami nachádzame mená ako Aurel Viliam Scherfel, Jozef Ullepitsch, Albín Csáky a ďalší.

Vystavené knižné herbáre a herbárové položky dopĺňajú pracovné pomôcky používané pri spracovaní rastlinného materiálu a určovaní rastlín. Nechýba historický drevený lis Gustáva Reussa alebo lupy a mikroskop na determináciu rastlín od Izabely Textorisovej. Predstavené sú aj historické špeciálne škatule na archiváciu, ochranu a prenos herbárových položiek, zbierka herbárových etikiet či v elektronickej podobe aj najstaršia zbierka sušených rastlín na Slovensku - herbár mnícha Cypriána z druhej polovice 18. storočia,“ doplnila Kuširáková.

Skonštatovala, že herbár v sebe kombinuje vedecký a edukačno-prezentačný potenciál, preto je cieľom výstavy ponúknuť širokej verejnosti komplexný zážitok z poznávania biologickej rozmanitosti prírody s dôrazom na rastliny. Na príprave výstavy, ktorá potrvá v priestoroch Podtatranského múzea do konca mája, sa podieľalo niekoľko vedeckých inštitúcií.