Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Prešovský kraj

Spišská Belá začala s revitalizáciou vzácneho rašeliniska Krivý kút

Na archívnej snímke voda v rašelinisku Krivý kút. Foto: TASR - Adriána Hudecová

Výstupom projektu, ktorý je realizovaný v rámci programu SK-Klíma pod gesciou envirorezortu, má byť úprava vodného režimu tak, aby bola voda v maximálnej možnej miere v rašelinisku zadržiavaná.

Spišská Belá 18. novembra (TASR) - Mesto Spišská Belá začalo s revitalizáciou vzácneho rašeliniska Krivý kút, deje sa tak v rámci projektu "Ekohydrologická obnova rašelinísk v Karpatoch". Paula Grivalská z tamojšieho mestského úradu informovala, že ide o prvú etapu série opatrení v tejto lokalite a v pláne je zrevitalizovať približne hektár územia.

"V roku 2017 sa pri pozemkových úpravách podarilo mestu pozemok rašeliniska získať na zabezpečenie jeho ochrany do vlastníctva. Táto lokalita je podľa platného územného plánu ekologicky významný segment v krajine – národne významná mokraď," uviedla Grivalská. V súčasnosti sa na časti územia kosí a odstraňujú sa tiež náletové dreviny. Okrem podpory druhovej rozmanitosti je cieľom opatrení dosiahnuť aj zlepšenie hydrologického režimu. "Ak totiž rašelinisko zarastá, dreviny koreňmi odoberajú spodnú vodu, a tak prispievajú k jeho odvodňovaniu," objasnila Grivalská s tým, že navrhované aktivity odsúhlasila odborná organizácia ochrany prírody – Správa Pieninského národného parku.

Dodala, že v globálnom kontexte je úloha rašelinísk na zmierňovaní klimatickej krízy významná, pretože ukladajú vo svojich útrobách obrovské množstvo uhlíka. "Naopak, pri ťažbe alebo degradácii rašeliniska uniká tento uhlík do atmosféry a prispieva k zhoršovaniu klimatickej zmeny," upozornila Grivalská.

Výstupom projektu, ktorý je realizovaný v rámci programu SK-Klíma pod gesciou envirorezortu, má byť úprava vodného režimu tak, aby bola voda v maximálnej možnej miere v rašelinisku zadržiavaná. Prijímateľom grantu je Štátna ochrana prírody SR a partneri sú okrem samosprávy aj DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie, PRO POPULO Poprad a Inštitút pre výskum ochrany prírody z Nórska. Náklady na projekt, ktorý rieši vzácne rašeliniská celkovo v desiatich slovenských lokalitách, sú na úrovni takmer milión eur. Je financovaný z Nórskych fondov a štátneho rozpočtu a realizovať sa má až do júna 2024.