< sekcia Prešovský kraj

ZMOS: Samosprávam bude po legislatívnych zmenách chýbať 80 mil. eur

Ilustračná snímka. Foto: TASR Marko Erd

Výkonný podpredseda ZMOS Jozef Turčány dodal, že ZMOS považuje za neprípustné, aby štát v lepších časoch bral peniaze mestám a obciam na financovanie svojich opatrení.

Štrba 25. marca (TASR) – Mestá a obce nemôžu realizovať úlohy bez finančného krytia zo strany štátu. Na tlačovej konferencii v obci Štrba pod Tatrami to skonštatovali zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) s tým, že samosprávam bude po legislatívnych zmenách chýbať v rozpočte 80 miliónov eur.

"Odmietame tvrdenie, že mestá a obce majú veľa peňazí, a preto majú z čoho platiť stále nové a ďalšie opatrenia prijaté parlamentom," uviedol predseda ZMOS Michal Sýkora. Upozornil, že v čase krízy si mestá a obce utiahli opasky a akceptovali dohodnuté obmedzenia. "Je po kríze, ekonomike sa darí. Nie je možné, aby sme akceptovali tvrdenia, že ak sa darí aj samosprávam, bude štát rozhodovať za nich o tom, kam majú dať svoje finančné prostriedky. To už nie je o princípoch samosprávy. Toto tvrdenie podčiarkujú dopady viacerých opatrení, ktoré keď porovnáme so zvýšením príjmov miesta obcí z podielových daní, zistíme, že nám v podstate neostanú peniaze na plnenie našich originálnych kompetencií, úloh a povinností," skonštatoval Sýkora. Výkonný podpredseda ZMOS Jozef Turčány dodal, že ZMOS považuje za neprípustné, aby štát v lepších časoch bral peniaze mestám a obciam na financovanie svojich opatrení.

Sýkora priblížil, že zvýšenie platových taríf pre zamestnancov vo verejnej službe a pedagogických a odborných zamestnancov o desať percent znamená nárast výdavkov o 150 miliónov eur. Tzv. chodníková novela zvýši náklady miest a obcí o 30 miliónov eur a združenie tvrdí, že celoplošná zimná údržba sa ukazuje ako ťažko vykonateľná, finančne nákladná a v rôznych regiónoch odlišná. Ďalší problém vidí ZMOS v obedoch zadarmo, čo môže stáť samosprávu ďalších 25 miliónov eur, rekreačné poukazy pre 60 percent zamestnancov zasa zvýšia náklady o 24 miliónov eur. Zhruba osem miliónov eur bude mestá a obce stáť zvýšenie poplatkov za skládkovanie odpadov a rovnaká suma podľa ZMOS poputuje na zvýšenie minimálnej mzdy.

ZMOS zhrnulo že nárast podielových daní na tento rok je na úrovni 178 miliónov eur, dopady viacerých legislatívnych zmien však vypočítalo združenie na 260 miliónov eur. "To pre nás znamená odhadom mínus 80 miliónov eur a pripravujú sa ďalšie zmeny, ktoré si opäť vyžiadajú zdroje z našich rozpočtov. Môže tak prísť k paralyzovaniu základných úloh a povinností miest a obcí, a to iba preto, že sa mediálne podsúva dojem, že miestna územná samospráva má veľa peňazí, tak nech platí," upozornil Sýkora.

Aj preto ZMOS ako sociálny partner v Hospodárskej a sociálnej rade nepodporil návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2019 – 2021. Ani zvýšené príjmy podľa Sýkoru nebudú stačiť na financovanie vládnych opatrení. "Sme a naďalej budeme vystavení tlaku obmedzovať vlastné výdavky tam, kde cítime potrebu financovať to, čo potrebujú mestá a obce. Napriek spomínanému mínusu sme atakovaní návrhmi ďalších opatrení, ktoré zoberú samosprávam ich vlastné financie. Teda peniaze, ktoré budú samosprávy potrebovať na plnenie terajších zákonných úloh, no vlastné verejné politiky, na rozšírenie verejných služieb, na všestranný rozvoj územia a potreby obyvateľov," skonštatoval predseda ZMOS.

Na záver dodal, že ten, kto schvaľuje pre mestá a obce úlohy, musí mať na ne aj finančné krytie. Chýbajúce zdroje by mal štát podľa neho vyriešiť napr. formou dotácie. "O tejto téme ešte treba diskutovať a nájsť nejaké riešenie," uzavrel Sýkora.

Ministerstvo financií (MF) v tejto súvislosti upozorňuje na to, že celkový vývoj hospodárenia obcí a miest rezort sleduje, ale výsledky tohtoročného hospodárenia samospráv budú známe až začiatkom roku 2020. "Preto je predčasné hovoriť aj o možných dôsledkoch legislatívnych úprav a ich vplyvoch na rozpočty miest a obcí," uviedla pre TASR riaditeľka tlačového odboru MF SR Alexandra Gogová. Zároveň upozornila na to, že za posledných päť rokov získali obce o miliardu eur navyše a v ostatných rokoch bol tiež priaznivý vývoj na podielových daniach, ktoré medziročne rástli. "Ak sa však tento trend obráti, vráti sa samosprávam to, že v minulosti odmietli tzv. daňový mix, teda financovanie z viacerých druhov daní. V súčasnosti sú teda závislé iba od jedného typu príjmov, ktorý je výrazne ovplyvnený ekonomickým cyklom," dodala Gogová.