< sekcia

Podľa R. Fica a P. Hrušovského sú právomoci prezidenta dostatočné

Premiér Robert Fico Foto: TASR/Martin Baumann

Súčasnému prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi napríklad chýba legislatívna právomoc, teda možnosť predkladať zákony do parlamentu.

Bratislava 2. februára (TASR) – Premiér Robert Fico (Smer-SD) aj predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský sa zhodujú na dostatočných kompetenciách hlavy štátu. Obaja kandidujú spolu s ďalšími 12 uchádzačmi v marcových voľbách na najvyšší ústavný post.

Súčasnému prezidentovi SR Ivanovi Gašparovičovi napríklad chýba legislatívna právomoc, teda možnosť predkladať zákony do parlamentu. Fico to v dnešnej diskusnej relácii TA3 "V politike" označil za zaujímavý a užitočný podnet do budúcnosti. Podľa neho však nie je potrebné meniť právomoci prezidenta. "A ani by nikdy neprišlo k dohode," dodal.

Ani Hrušovský nepovažuje v tejto chvíli za dôležité viesť politické diskusie o posilnení kompetencií hlavy štátu. "Sú dostatočne silné, len nie dobre využívané," upozornil. Na Gašparovičov návrh poznamenal, že prezident má nepriamo v Ústave SR možnosť do legislatívneho procesu vstupovať. "Napríklad vracať parlamentu schválené zákony a pritom navrhovať zmeny," konštatoval.

Pavol Hrušovský
Foto: TASR/Martin Baumann
Vyzval skôr na dôslednejšie zamyslenie sa nad tým, ako tieto kompetencie lepšie využívať. Vedel by si napríklad predstaviť otvorenie politickej diskusie o precíznejšom vyjadrení v ústave o obligatórnej alebo fakultatívnej povinnosti rešpektovať alebo odmietať rozhodnutia Národnej rady (NR) SR v personálnych otázkach. Narážal pritom na odvolávanie a vymenúvanie sudcov a generálneho prokurátora. Hrušovský je presvedčený, že Gašparovič pri odmietnutí vymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora prekročil svoje ústavné kompetencie.

Fico s tým nesúhlasil, pričom podčiarkol, že prezident v tomto prípade postupoval presne v súlade s nálezom Ústavného súdu (ÚS) SR. "Nič neprekročil. Konal v súlade s ústavou tak, ako to vyložil ÚS SR," poznamenal s tým, že nepociťuje v tejto súvislosti potrebu žiadnej revízie ústavy.

V prípade zvolenia za prezidenta by sa Fico pri vymenúvaní sudcov zaujímal o bezpečnostné previerky, ktoré ministerstvo spravodlivosti navrhlo ako jednu zo zmien vo fungovaní justície. "To by bolo prvé, čo by ma ovplyvňovalo pri vymenovaní, pretože by sme previerky urobili pre všetkých sudcov, a potom by musel každý jeden, kto by mal záujem vstúpiť do justície, nimi prejsť. To by bol prvý sumár informácií, ktorý by ma zaujímal," avizoval.

Aj podľa Hrušovského by mal sudca pred svojím vymenovaním podstúpiť bezpečnostnú previerku. "Tam sa ukáže všetko," poznamenal s tým, že musí ísť o absolútne slobodného a nikomu nezaviazaného človeka.

Premiér by bol rád, keby sa výrazný posun v navrhovaných zmenách v súdnictve urobil do konca júna. Tie zásadné chce skĺbiť s termínom ukončenia mandátu predsedu Najvyššieho súdu SR. Ten vyprší 22. júna.

L. Žitňanská si myslí, že zmeny v justícii nebudú do volieb šéfa NS SR


Nezaradená poslankyňa NR SR a exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská si myslí, že vládou navrhované zmeny v justícii sa nestihnú do volieb predsedu Najvyššieho súdu (NS) SR. Jeho funkčné obdobie sa skončí 22. júna 2014.

Podľa Žitňanskej ak by vláda chcela zmeny prerokovať v štandardnom legislatívnom procese, musela by predmetné zákony predložiť do pripomienkového konania už v pondelok 3. februára. Reagovala tak na dnešné slová premiéra Roberta Fica (Smer-SD) v diskusnej relácii STV O 5 minút 12.

Fico vyhlásil, že by bol rád, keby sa výrazný posun v navrhovaných zmenách v súdnictve urobil do konca júna. Tie zásadné chce skĺbiť s termínom ukončenia mandátu predsedu NS SR.

"Tieto zákony však ešte nie sú ani len napísané a premiér aj minister spravodlivosti chcú o opatreniach diskutovať s odborníkmi aj opozíciou, pretože na časť z nich je potrebná zmena ústavy," dodala exministerka.

Premiér Fico a minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD) vo štvrtok (30. 1.) oznámili, že predkladajú na verejnú diskusiu sériu návrhov, ktoré by viedli k výrazným zmenám v práci sudcov. Jeden z návrhov hovorí o realizácii bezpečnostných previerok pre všetkých 1400 sudcov, ďalší o oddelení funkcie predsedu Súdnej rady a Najvyššieho súdu SR.