Bratislava 26. decembra (TASR) - Súčasnú budovu Národnej rady (NR) SR v tesnej blízkosti Bratislavského hradu začali stavať ešte za socializmu. Pôvodne nemala byť celoštátnym parlamentom, ale iba slovenským v rámci spoločného štátu. Budova teda nebola ideálna pre potreby samostatného štátu a demokratického zriadenia. To prinieslo neskôr aj komplikácie. Niektoré úvahy po novembri 1989 hovorili aj o zbúraní staveniska. Budovu dokončili v roku 1993.

Ako pre TASR uviedol Ľubomír Adamišin z odboru komunikácie s médiami a verejnosťou Kancelárie NR SR, dôvodom na stavbu novej budovy bola pravdepodobne nevyhovujúca kapacita. Predtým sídlil parlament na Župnom námestí v Bratislave. Budovu parlamentu na hradnom kopci naplánovali a začali stavať ešte v socialistickom Československu. "Stavebné práce sa začali v júni 1986. Podľa pôvodných plánov mala byť budova hotová už v septembri 1991. Všetko však zmenili novembrové udalosti v roku 1989," pripomenul Adamišin.

Po Nežnej revolúcii sa odborná aj laická verejnosť rozdelili na dva tábory. "Jedni boli za dokončenie budovy, druhí boli však zásadne proti. Vnímali ju totiž ako symbol komunistického režimu. Tí najväčší odporcovia sa dokonca domáhali toho, aby bolo stavenisko zrovnané so zemou," pripomenul. Menej radikálni odporcovia navrhovali predaj. Adamišin spomína, že údajne chcel stavenisko za symbolickú jednu korunu odkúpiť americký finančník a filantrop maďarského pôvodu George Soros. "Mal predstavu, že tu bude sídlo tzv. Stredoeurópskej univerzity. Ak by sa tieto jeho plány zrealizovali, rokovacia sála by bola vysokoškolská aula," povedal. Dnes sídli Stredoeurópska univerzita vo Viedni, kam sa presťahovala z Budapešti.



Na približne jeden rok robotníci zo stavby odišli. Po rôznych peripetiách sa napokon rozhodlo o jej dokončení. Stavebné práce ukončili koncom roka 1993 a 25. mája 1994 sa v rokovacej sále konalo prvé slávnostné zasadnutie.

Adamišin skonštatoval, že nová budova nie je ideálna pre fungovanie demokratického parlamentu a samostatného štátu. Mala byť určená len pre jeden z troch parlamentov. "V Prahe bol celoštátny parlament, tzv. Federálne zhromaždenie, Česi mali českú národnú radu a my slovenskú národnú radu," pripomenul s tým, že všetky mali len formálne postavenie. "O všetkom dôležitom sa rozhodovalo na ústrednom výbore komunistickej strany," povedal. Parlament v tej dobe zasadal len asi dvakrát do roka, išlo o jarné a jesenné zasadnutie. Spôsob rokovania a formálnosť neprinášala veľké nároky na priestorové zabezpečenie a technické vybavenie, čo sa neskôr ukázalo ako problém.

Foto: TASR Martina Kriková

Novú budovu naprojektovali pre systém jednej politickej sily - komunistickej strany. Je v nej napríklad nedostatok menších miestností, keďže počas režimu sa dostali do parlamentu zástupcovia jednej strany. V súčasnosti existuje viacero poslaneckých klubov a aj počet výborov je vyšší. Nepočítalo sa s tým, že raz do parlamentu zasadnú zástupcovia šiestich či siedmich politických strán a každá bude potrebovať svoje zázemie, miestnosť, kde rokujú. "Dlhé roky dokonca poslanci nemali ani vlastné kancelárie. Potom sa pristúpilo k výstavbe budovy na západnej hradnej terase v tesnej blízkosti hradného paláca, kde sa nachádza 145 poslaneckých kancelárií," priblížil. Predseda parlamentu a podpredsedovia majú svoje väčšie sekretariáty priamo v budove parlamentu.

Na konci éry socializmu bolo v politike aj medzi novinármi menej žien. Tomu sa prispôsobili aj architekti pri stavbe budovy. Adamišin pripomenul, že v budove NR SR je menej sociálnych zariadení pre ženy. "Aj moderné tlačové stredisko dole bola pôvodne len chodba. Je tam dodatočne prirobená sadrokartónová stena," doplnil.