Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Videá a prenosy TASR TV

Krajniak: Budúcoročná minimálna mzda bude na úrovni 646 eur mesačne

Ilustračné foto. Foto: TASR/AP

Dodrží sa tak automat, ktorý určuje minimálnu mzdu ako 57 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. Medziročne sa tak zvýši minimálna mzda o 23 eur.

Bratislava 23. augusta (TASR) - Výška minimálnej mzdy v roku 2022 bude na úrovni 646 eur mesačne. Informoval o tom minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina) na sociálnej sieti počas rokovania tripartity. Dodrží sa tak automat, ktorý určuje minimálnu mzdu ako 57 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. Medziročne sa tak zvýši minimálna mzda o 23 eur.

"Nakoniec sociálni partneri nedospeli k dohode o tom, ako by mala byť stanovená minimálna mzda v budúcom roku, a preto Hospodárska a sociálna rada konštatuje, že minimálna mzda od budúceho roka bude nastavená podľa súčasne platného zákona, a to ako 57 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve z roka 2019. Takže bude stanovená na 646 eur, a teda jej nárast bude o 23 eur," spresnil Krajniak.

"Myslím si, že keď počas pandémie v dvoch krokoch zvýšime úroveň minimálnej mzdy o 66 eur, v minulom roku o 43 eur, tento rok o 23 eur, je to nárast minimálnej mzdy počas dvoch rokov o 10 %. Považujem to za dobrý krok, taký, že pomôže najmenej zarábajúcim ľuďom, ale súčasne neohrozí slovenskú ekonomiku," zdôraznil minister práce.



Na tripartite sa tak nevyhovelo požiadavkám odborárov v Konfederácii odborových zväzov (KOZ) SR, ktorí žiadali zvýšiť minimálnu mzdu na základe predošlého automatu (60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov), na 680 eur na mesiac.

Podľa Moniky Uhlerovej, viceprezidentky KOZ, postoj KOZ vychádzal z požiadavky, aby sa minimálna mzda aj na rok 2022 určovala ako 60 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve pred dvomi rokmi. "V podstate sme vychádzali zo zákona o minimálnej mzde, ktorý mal nastavený 60-percentný automat ešte pred minuloročnými legislatívnymi zmenami v zákone o minimálnej mzde aj v Zákonníku práce (ZP)," priblížila.



"Zároveň požadujeme, a na tejto požiadavke budeme naďalej trvať aj do budúcnosti, aby boli príplatky, ktoré sa odvíjajú od minimálnej mzdy, v ZP nastavené tak, ako boli nastavené pred minuloročnou legislatívnou zmenou a pred nežiaducim zásahom do ZP z pozície ministra práce na základe dohody so zamestnávateľmi. Požadujeme tiež, aby sa opäť stupne minimálnej mzdy v ZP odvíjali od minimálnej mzdy s príslušným koeficientom od 1 do 2," doplnila Uhlerová.

Naopak, vyhovelo sa zamestnávateľom, ktorí odporúčali zachovať automat, ktorý hovorí o určení výšky minimálnej mzdy ako 57 % priemernej mzdy spred dvoch rokov. Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR v stanovisku píše, že do budúcna navrhuje prehodnotiť spôsob výpočtu minimálnej mzdy a určiť ju ako 60 % mediánovej mzdy. V budúcnosti by tiež prijali aj úplné zrušenie minimálnych mzdových nárokov. V rovnakom duchu sa vyjadrili aj Asociácia priemyselných zväzov a dopravy (APZD) a Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ).

Podľa slov prezidenta RÚZ Miroslava Kiraľvargu by príplatky k mzde mali byť určené na odvetvovom princípe. "Náš názor je, že príplatky by nemali byť stanovené en bloc. Mali by zohľadňovať rôznorodosť v odvetviach slovenského priemyslu. Mali by brať do úvahy, či je alebo nie je nutná nočná práca a iná práca (vo sviatok a v dňoch pracovného pokoja). Malo by to byť určené na odvetvovom princípe," dodal Kiraľvarga.



Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) nemalo k návrhu zákona žiadne zásadné pripomienky.