Bratislava 26. februára (TASR) - Seizmológovia zaznamenali celkovo 32 dotrasov po sobotnom (21. 2.) zemetrasení, ktoré zasiahlo západné Slovensko. Dva najväčšie dotrasy mali magnitúdo 2,8. Uviedli to seizmológovia z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského (FMI UK) v Bratislave a Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied (ÚVZ SAV) na štvrtkovej tlačovej konferencii. Informovali aj o škodách, ktoré po zemetrasení evidujú. Išlo napríklad o trhliny v budovách.

„Dva najväčšie dotrasy mali magnitúdo 2,8. Každý z týchto dotrasov uvoľnil približne 180-krát menej energie ako zemetrasenie s magnitúdom 4,3,“ uviedol Peter Moczo z FMI UK. Všetky dotrasy dokopy tak podľa neho uvoľnili menej energie vo forme seizmických vĺn ako hlavný otras. Ako priblížil, päť dotrasov bolo s magnitúdom 2,4 až 2,8. S magnitúdom 0,9 až 1,9 bolo podľa neho 25 dotrasov a dva dotrasy nebolo možné kvantifikovať z hľadiska magnitúda.



Potvrdil, že zemetrasenie podľa očakávaní seizmológov spôsobilo veľkú odozvu. Do ÚVZ SAV bolo podľa neho zaslaných 6745 makroseizmických dotazníkov a 200 dotazníkov bolo vyplnených na stránke Geofyzikálneho ústavu Akadémie vied Českej republiky. Zároveň podotkol, že predbežná epicentrálna makroseizmická intenzita je podľa Európskej makroseizmickej stupnice šesť stupňov. Ako zdôraznil, ide však o predbežnú intenzitu a nemožno ju považovať za definitívnu. Automatické vyhodnotenie makroseizmickej intenzity podľa neho neberie do úvahy škodové hlásenia v makroseizmických dotazníkoch. Hlásené školy budú podľa jeho slov ešte overovať v teréne.

Kristián Csicsay z ÚVZ SAV v súvislosti so spôsobenými škodami v epicentrálnej oblasti priblížil, že v obci Báč evidujú väčšie trhliny v budove a v najbližších obciach od epicentra, v Kyselici a Šuľanoch, zaznamenali malé trhliny. Tie sú podľa neho typické a v obciach postihnutých zemetrasením ich je najviac. V obci Veľká Paka došlo podľa neho k prasknutiu skiel, čo je podľa Csicsaya typický prejav makroseizmickej intenzity šiesteho stupňa.

Seizmológovia zdôraznili dôležitosť toho, aby občania, ktorí pocítia makroseizmické účinky akéhokoľvek zemetrasenia, neodkladne vyplnili makroseizmický dotazník, ktorý je k dispozícii na webovej stránke ÚVZ SAV. Údaje z týchto dotazníkov poskytnú seizmológom nenahraditeľné údaje dôležité pre analýzu účinkov zemetrasení na území Slovenska, ale aj pre riešenie poistných udalostí.

Seizmológovia tiež pripomenuli zemetrasnú minulosť územia západného Slovenska, najmä ničivé zemetrasenia pri Komárne v rokoch 1763 a 1783 a zdôraznili pravdepodobnosť budúcich zemetrasení. Odborníci na konferencii apelovali na rešpektovanie odbornej terminológie a upozornili na zamieňanie dvoch zásadných veličín - magnitúdo zemetrasenia, ktoré charakterizuje veľkosť zemetrasenia z hľadiska veľkosti energie uvoľnenej vo forme seizmických vĺn, a makroseizmická intenzita, ktorá charakterizuje účinky zemetrasenia na danom mieste. Tieto dve veličiny nemusia korelovať. Zamieňanie podľa seizmológov spôsobuje veľké problémy občanom, ktorí sa snažia riešiť škody spôsobené zemetrasením ako poistnú udalosť.

P. Moczo: Je legitímna otázka, či pád strechy v Komárne súvisí so zemetrasením

Je legitímna otázka, či pád časti strechy Klientskeho centra na Záhradníckej ulici v Komárne súvisí so zemetrasením. Uviedol to seizmológ Peter Moczo z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave na štvrtkovej tlačovej konferencii v reakcii na novinársku otázku k stredajšiemu (25. 2.) vyjadreniu ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD) o možnom súvise pádu strechy s nedávnym zemetrasením. Pre odpoveď treba podľa seizmológa preskúmať objekt.

„Ak je to tak, že došlo k tejto škode pre také malé zemetrasenie na takej vzdialenosti, tak hlavne by mali prešetriť kvalitu realizácie toho objektu,“ doplnil Moczo. Poukázal na to, že napríklad v roku 1763 bolo na území Slovenska zemetrasenie s magnitúdou asi 6,5. Otázkou podľa neho je, čo všetko by popadalo pri takomto zemetrasení. Sobotňajšie (21. 2.) zemetrasenie na západnom Slovensku pritom bolo s magnitúdou 4,3.

Seizmológ považuje pád strechy v Komárne za tragédiu. Na druhej strane aj za „užitočné memento“ zamyslieť sa nad kvalitou projektovania a zástavby. Taktiež nad tým, aby projektanti a stavbári vždy konzultovali a dobre posúdili, aký typ stavby si môžu vzhľadom na lokálne podmienky dovoliť.

Šutaj Eštok nevylúčil, že k pádu časti strechy v Komárne mohlo prispieť nedávne zemetrasenie. Ministerstvo vnútra preto dalo pokyn na kontrolu všetkých budov v správe ministerstva v rádiuse, kde prebiehala seizmologická činnosť. Minister to skonštatoval priamo na mieste tragickej udalosti v Komárne, kde v stredu ranných hodinách prišla o život jedna osoba a ďalšie dve boli zranené.