FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Prvá deportácia z Humenného sa uskutočnila 12. marca 1942, keď odviezli 17 dievčat.
Autor TASR
,aktualizované Humenné 9. septembra (TASR) - Pamätný deň obetí holokaustu a rasového násilia si v Humennom uctili v utorok celodenným podujatím Nezabudnutí susedia. Ako pre TASR uviedla Mária Cehelská z neformálneho združenia Príď a poznaj, podujatie tento rok obohatil inscenovaný historický sprievod od múzea k železničnej stanici.
„Je to dvadsať dievčat, ktoré predstavujú dievčatá z prvého transportu,“ doplnila Cehelská. V sprievode kráčali študentky v dobovom oblečení a s dobovými kuframi k pristavenému historickému drevenému vagónu.
Prvá deportácia z Humenného sa uskutočnila 12. marca 1942, keď odviezli 17 dievčat. Predstaviteľ Židovskej náboženskej obce v Humennom Juraj Levický uviedol, že pred vojnou žilo v meste približne 2500 Židov z celkového počtu asi 5000 obyvateľov. „Bohužiaľ, keď začali prvé deportačné cykly, začali ich vyvážať z mesta. Naspäť sa vrátilo len okolo 170 ľudí. Je to tragédia. Spomíname na to stále, máme aj pamätnú tabuľu obetiam holokaustu,“ povedal Levický. Doplnil, že medzi deportovanými v rámci prvého transportu boli aj Edita Grosmanová, manželka spisovateľa Ladislava Grosmana, a Helena Citrónová.
Celodenný program začal ráno v Mestskom kultúrnom stredisku slávnostným uvedením osobností Tamar Shachar a Rachel Bock do Siene významných rodákov. Rachel Bock, narodená v Humennom ako Ruženka Zingerová, bola veterinárnou lekárkou a vedkyňou. Tamar Shachar, narodená ako Otília Zingerová, tvorila a vyučovala keramické umenie inšpirované židovskými motívmi a púštnou krajinou Negev. Za svoju prácu získala významné ocenenia. Na slávnostnom akte sa zúčastnili ich príbuzní aj hostia z Izraela, kde obe rodáčky z Humenného žili a tvorili. „Chceme zaviesť tradíciu uvádzania významných humenských rodákov, či už in memoriam, alebo aj žijúcich osobností,“ uviedol Levický.
Na nádvorí kaštieľa sa uskutočnila hlavná spomienka s čítaním mien obetí a záchrancov. Pripomenuté boli aj obete rómskeho holokaustu. Popoludní vo Vihorlatskom múzeu program pokračuje otvorením projektu Na život a vernisážou výstavy Dušana Scholtza Feldov vlak, v spojení s exponátmi zo zbierok Štátneho múzea Auschwitz-Birkenau. Uvedú aj knihu Láska v Osvienčime od českej spisovateľky a publicistky Jany Vrzalovej. Ide o román inšpirovaný osudom humenskej rodáčky Heleny Citrónovej, väzenkyne č. 1971 v Osvienčime, ktorá sa ocitla vo vzťahu s dozorcom v koncentračnom tábore.
Večer je v pláne premietanie dokumentárneho filmu 999: Mladé ženy z prvého transportu. Film americkej režisérky a autorky knihy s rovnakým názvom zachytáva osudy 999 mladých nevydatých židovských žien a dievčat, ktoré boli zhromaždené v Poprade a následne deportované do Osvienčimu. Jednou z nich bola aj humenská rodáčka Edita Grosmanová.
„Je to dvadsať dievčat, ktoré predstavujú dievčatá z prvého transportu,“ doplnila Cehelská. V sprievode kráčali študentky v dobovom oblečení a s dobovými kuframi k pristavenému historickému drevenému vagónu.
Prvá deportácia z Humenného sa uskutočnila 12. marca 1942, keď odviezli 17 dievčat. Predstaviteľ Židovskej náboženskej obce v Humennom Juraj Levický uviedol, že pred vojnou žilo v meste približne 2500 Židov z celkového počtu asi 5000 obyvateľov. „Bohužiaľ, keď začali prvé deportačné cykly, začali ich vyvážať z mesta. Naspäť sa vrátilo len okolo 170 ľudí. Je to tragédia. Spomíname na to stále, máme aj pamätnú tabuľu obetiam holokaustu,“ povedal Levický. Doplnil, že medzi deportovanými v rámci prvého transportu boli aj Edita Grosmanová, manželka spisovateľa Ladislava Grosmana, a Helena Citrónová.
Celodenný program začal ráno v Mestskom kultúrnom stredisku slávnostným uvedením osobností Tamar Shachar a Rachel Bock do Siene významných rodákov. Rachel Bock, narodená v Humennom ako Ruženka Zingerová, bola veterinárnou lekárkou a vedkyňou. Tamar Shachar, narodená ako Otília Zingerová, tvorila a vyučovala keramické umenie inšpirované židovskými motívmi a púštnou krajinou Negev. Za svoju prácu získala významné ocenenia. Na slávnostnom akte sa zúčastnili ich príbuzní aj hostia z Izraela, kde obe rodáčky z Humenného žili a tvorili. „Chceme zaviesť tradíciu uvádzania významných humenských rodákov, či už in memoriam, alebo aj žijúcich osobností,“ uviedol Levický.
Na nádvorí kaštieľa sa uskutočnila hlavná spomienka s čítaním mien obetí a záchrancov. Pripomenuté boli aj obete rómskeho holokaustu. Popoludní vo Vihorlatskom múzeu program pokračuje otvorením projektu Na život a vernisážou výstavy Dušana Scholtza Feldov vlak, v spojení s exponátmi zo zbierok Štátneho múzea Auschwitz-Birkenau. Uvedú aj knihu Láska v Osvienčime od českej spisovateľky a publicistky Jany Vrzalovej. Ide o román inšpirovaný osudom humenskej rodáčky Heleny Citrónovej, väzenkyne č. 1971 v Osvienčime, ktorá sa ocitla vo vzťahu s dozorcom v koncentračnom tábore.
Večer je v pláne premietanie dokumentárneho filmu 999: Mladé ženy z prvého transportu. Film americkej režisérky a autorky knihy s rovnakým názvom zachytáva osudy 999 mladých nevydatých židovských žien a dievčat, ktoré boli zhromaždené v Poprade a následne deportované do Osvienčimu. Jednou z nich bola aj humenská rodáčka Edita Grosmanová.
