Referendum 2026
Všetky správy
V najprísnejšie chránenej zóne A bude 46.163 hektárov, čo predstavuje vyše 61 percent výmery.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 1. júla (TASR) - Vláda v stredu schválila zonáciu Tatranského národného parku (TANAP). Jeho celková výmera bude 74.606 hektárov. V najprísnejšie chránenej zóne A bude 46.163 hektárov, čo predstavuje vyše 61 percent výmery. Vyplýva to z materiálu, ktorý predložilo Ministerstvo životného prostredia (MŽP) SR.
Do zóny B so štvrtým stupňom ochrany sa zaradí 10.695 hektárov národného parku. Zónu C s tretím stupňom ochrany bude tvoriť 17.011 hektárov a zóna D s druhým stupňom ochrany bude mať 735 hektárov, priblížilo ministerstvo.
„Pri vymedzovaní zón sa zohľadňovala prítomnosť biotopov, ich zachovalosť a vzácnosť, intenzita lesníckeho a poľnohospodárskeho využívania, rekreačno-športové a iné využívanie územia, výskyt zastavaných plôch, infraštruktúry, verejných zariadení a priestorov s iným funkčným zameraním,“ uviedol envirorezort v predloženom materiáli.
Vyhlásenie zonácie TANAP-u prispeje podľa MŽP k odstráneniu nedostatkov uvedených v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z júna 2022. Tatranský národný park je súčasťou jadrovej populácie hlucháňa hôrneho na Slovensku a výmera biotopov tohto druhu v bezzásahovom režime by sa zonáciou zvýšila z 10.198 na 18.791 hektárov. „Dôvodom tejto úpravy je potreba zabezpečiť priaznivý stav biotopov a predmetov ochrany nachádzajúcich sa na území národného parku,“ skonštatovalo ministerstvo. Doplnilo, že toto ustanovenie zároveň umožňuje vykonávať reguláciu raticovej zveri a vybraných druhov srstnatej zveri v lokalitách výskytu hlucháňa hôrneho a tetrova hoľniaka.
Dôvodom zonácie je aj konanie o porušení pravidiel, ktoré vedie Európska komisia voči SR vo vzťahu k územiam európskeho významu. TANAP a jeho ochranné pásmo sa po zonácii bude prekrývať so 14 územiami európskeho významu.
Cieľom zonácie je takisto podľa MŽP zabezpečenie priaznivého stavu 42 biotopov európskeho významu a ôsmich biotopov národného významu, 74 druhov rastlín európskeho a národného významu, 56 druhov živočíchov európskeho a národného významu či 28 druhov vtákov.
Materiál nadobudne účinnosť 15. júla 2026, niektoré časti 15. júla 2036.
Zonácia Tatranského národného parku (TANAP) predstavuje z hľadiska ochrany prírody najlepší výsledok spomedzi všetkých štyroch aktuálne zónovaných národných parkov. Podarilo sa výrazne rozšíriť najprísnejšie chránené územia a TANAP sa tak ako prvý slovenský národný park približuje medzinárodným kritériám. Skonštatovala to Zelená väčšina. Tvrdí však, že v materiáloch zostali ustanovenia, ktoré sú v rozpore s cieľmi ochrany národného parku a platnou legislatívou.
Zonácia Národného parku Nízke Tatry sa oproti pôvodnému návrhu podľa ochranárov výrazne zlepšila a priniesla rozšírenie najprísnejšie chránených území. „Stále však ide o kompromis, ktorý ponecháva mimo najvyššej ochrany rozsiahle plochy starých lesov a niektoré kľúčové prírodné hodnoty,“ uviedli.
Zelená väčšina pokračuje, že zonácia Národného parku Malá Fatra prináša obmedzené zlepšenia a mierne rozšírenie zóny A s najprísnejším stupňom ochrany. Pozitívom je zachovanie ochrany hlucháních lokalít. V zonácii však stále chýba významnejšia zóna B so štvrtým stupňom ochrany, čo národnému parku berie víziu do budúcnosti, mieni. Mnohé významné územia nie sú podľa ochranárov zahrnuté do prísnej ochrany a takisto chýbajú ucelené lokality s ochranou. „Ani jeden dolinový komplex nie je v celosti navrhnutý do prísnej ochrany,“ podotkli.
Poloniny považuje organizácia za najhoršie navrhnutý národný park spomedzi všetkých štyroch aktuálne zónovaných. „Napriek veľkému potenciálu tohto územia, kde mohla byť navrhnutá špičková zonácia, ministerstvo životného prostredia neprináša zásadné zlepšenia a neposkytuje ani adekvátnu ochranu najcennejším územiam vrátane lokality UNESCO,“ uviedla.
S tým, že Poloniny majú najhoršiu zonáciu, súhlasí aj poslankyňa Tamara Stohlová (PS) a Michal Kiča z mimoparlamentnej strany Demokrati. Územie bude podľa Stohlovej továreň na drevo. Tvrdí, že zonácie mali byť schválené už dávno a platba z plánu obnovy preto už teraz mešká. Stále sa obáva, že peniaze sú v ohrození. Za dôležité poslankyňa považuje, že väčšina biotopov hlucháňa bude chránená. „V schválených zonáciach však naďalej pretrvávajú vážne problémy. Z môjho pohľadu sú to staré lesy a ich nedostatočná ochrana, ktorú si v rámci revízie plánu obnovy stanovil samotný minister (Tomáš) Taraba (nominant SNS),“ podotkla Stohlová.
Kiča tvrdí, že najväčšej katastrofe sa podarilo zabrániť. Ukazuje sa, aké kľúčové bolo zaradiť reformu národných parkov do plánu obnovy. „Je historickou iróniou, že práve súčasné vedenie ministerstva, ktoré bezzásah nenávidí, sme dotlačili do jeho významného rozširovania. Akékoľvek zlepšenia pôvodných návrhov zonácií sa podarili nie vďaka, ale napriek tejto vláde, ktorá ich zmysluplné nastavenie od začiatku tvrdo torpédovala,“ dodal.
Opozičná poslankyňa Veronika Remišová (Slovensko - Za ľudí) mieni, že šéf envirorezortu Taraba účelovo predložil zonácie na posledné rokovanie vlády pred letnou prestávkou, aby sa vyhol verejnej diskusii. Táto zonácia podľa nej nebude slúžiť ochrane prírody, ale developerom. Je to rozhodnutie, ktorého následky môžu poškodiť slovenské národné parky na celé desaťročia, varovala Remišová.
Vláda v stredu schválila zonácie štyroch národných parkov - TANAP-u, Národného parku Nízke Tatry, Polonín a Malej Fatry. Schválenie materiálov je súčasťou míľnika v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR.
Do zóny B so štvrtým stupňom ochrany sa zaradí 10.695 hektárov národného parku. Zónu C s tretím stupňom ochrany bude tvoriť 17.011 hektárov a zóna D s druhým stupňom ochrany bude mať 735 hektárov, priblížilo ministerstvo.
„Pri vymedzovaní zón sa zohľadňovala prítomnosť biotopov, ich zachovalosť a vzácnosť, intenzita lesníckeho a poľnohospodárskeho využívania, rekreačno-športové a iné využívanie územia, výskyt zastavaných plôch, infraštruktúry, verejných zariadení a priestorov s iným funkčným zameraním,“ uviedol envirorezort v predloženom materiáli.
Vyhlásenie zonácie TANAP-u prispeje podľa MŽP k odstráneniu nedostatkov uvedených v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie z júna 2022. Tatranský národný park je súčasťou jadrovej populácie hlucháňa hôrneho na Slovensku a výmera biotopov tohto druhu v bezzásahovom režime by sa zonáciou zvýšila z 10.198 na 18.791 hektárov. „Dôvodom tejto úpravy je potreba zabezpečiť priaznivý stav biotopov a predmetov ochrany nachádzajúcich sa na území národného parku,“ skonštatovalo ministerstvo. Doplnilo, že toto ustanovenie zároveň umožňuje vykonávať reguláciu raticovej zveri a vybraných druhov srstnatej zveri v lokalitách výskytu hlucháňa hôrneho a tetrova hoľniaka.
Dôvodom zonácie je aj konanie o porušení pravidiel, ktoré vedie Európska komisia voči SR vo vzťahu k územiam európskeho významu. TANAP a jeho ochranné pásmo sa po zonácii bude prekrývať so 14 územiami európskeho významu.
Cieľom zonácie je takisto podľa MŽP zabezpečenie priaznivého stavu 42 biotopov európskeho významu a ôsmich biotopov národného významu, 74 druhov rastlín európskeho a národného významu, 56 druhov živočíchov európskeho a národného významu či 28 druhov vtákov.
Materiál nadobudne účinnosť 15. júla 2026, niektoré časti 15. júla 2036.
Zelená väčšina: Zonácia TANAP-u predstavuje z hľadiska ochrany prírody najlepší výsledok
Zonácia Tatranského národného parku (TANAP) predstavuje z hľadiska ochrany prírody najlepší výsledok spomedzi všetkých štyroch aktuálne zónovaných národných parkov. Podarilo sa výrazne rozšíriť najprísnejšie chránené územia a TANAP sa tak ako prvý slovenský národný park približuje medzinárodným kritériám. Skonštatovala to Zelená väčšina. Tvrdí však, že v materiáloch zostali ustanovenia, ktoré sú v rozpore s cieľmi ochrany národného parku a platnou legislatívou.
Zonácia Národného parku Nízke Tatry sa oproti pôvodnému návrhu podľa ochranárov výrazne zlepšila a priniesla rozšírenie najprísnejšie chránených území. „Stále však ide o kompromis, ktorý ponecháva mimo najvyššej ochrany rozsiahle plochy starých lesov a niektoré kľúčové prírodné hodnoty,“ uviedli.
Zelená väčšina pokračuje, že zonácia Národného parku Malá Fatra prináša obmedzené zlepšenia a mierne rozšírenie zóny A s najprísnejším stupňom ochrany. Pozitívom je zachovanie ochrany hlucháních lokalít. V zonácii však stále chýba významnejšia zóna B so štvrtým stupňom ochrany, čo národnému parku berie víziu do budúcnosti, mieni. Mnohé významné územia nie sú podľa ochranárov zahrnuté do prísnej ochrany a takisto chýbajú ucelené lokality s ochranou. „Ani jeden dolinový komplex nie je v celosti navrhnutý do prísnej ochrany,“ podotkli.
Poloniny považuje organizácia za najhoršie navrhnutý národný park spomedzi všetkých štyroch aktuálne zónovaných. „Napriek veľkému potenciálu tohto územia, kde mohla byť navrhnutá špičková zonácia, ministerstvo životného prostredia neprináša zásadné zlepšenia a neposkytuje ani adekvátnu ochranu najcennejším územiam vrátane lokality UNESCO,“ uviedla.
S tým, že Poloniny majú najhoršiu zonáciu, súhlasí aj poslankyňa Tamara Stohlová (PS) a Michal Kiča z mimoparlamentnej strany Demokrati. Územie bude podľa Stohlovej továreň na drevo. Tvrdí, že zonácie mali byť schválené už dávno a platba z plánu obnovy preto už teraz mešká. Stále sa obáva, že peniaze sú v ohrození. Za dôležité poslankyňa považuje, že väčšina biotopov hlucháňa bude chránená. „V schválených zonáciach však naďalej pretrvávajú vážne problémy. Z môjho pohľadu sú to staré lesy a ich nedostatočná ochrana, ktorú si v rámci revízie plánu obnovy stanovil samotný minister (Tomáš) Taraba (nominant SNS),“ podotkla Stohlová.
Kiča tvrdí, že najväčšej katastrofe sa podarilo zabrániť. Ukazuje sa, aké kľúčové bolo zaradiť reformu národných parkov do plánu obnovy. „Je historickou iróniou, že práve súčasné vedenie ministerstva, ktoré bezzásah nenávidí, sme dotlačili do jeho významného rozširovania. Akékoľvek zlepšenia pôvodných návrhov zonácií sa podarili nie vďaka, ale napriek tejto vláde, ktorá ich zmysluplné nastavenie od začiatku tvrdo torpédovala,“ dodal.
Opozičná poslankyňa Veronika Remišová (Slovensko - Za ľudí) mieni, že šéf envirorezortu Taraba účelovo predložil zonácie na posledné rokovanie vlády pred letnou prestávkou, aby sa vyhol verejnej diskusii. Táto zonácia podľa nej nebude slúžiť ochrane prírody, ale developerom. Je to rozhodnutie, ktorého následky môžu poškodiť slovenské národné parky na celé desaťročia, varovala Remišová.
Vláda v stredu schválila zonácie štyroch národných parkov - TANAP-u, Národného parku Nízke Tatry, Polonín a Malej Fatry. Schválenie materiálov je súčasťou míľnika v rámci Plánu obnovy a odolnosti SR.
