< sekcia Publicistika

Aj RUSNÁK mohol hrať v Quebecu: Dodnes neľutujem, že som neemigroval

Hokejová legenda Dárius Rusnák v štúdiu TABLET.TV Foto: TABLET.TV

Tohtoročný svetový šampionát v hokeji už klope pomaly na dvere, a tak sme sa v štúdiu TABLET.TV porozprávali s jedným z najpovolanejších - kapitánom majstrov sveta z roku 1985 Dáriusom Rusnákom.

Sobota 22. apríla (Teraz.sk) – Hoci od fenomenálneho úspechu jeho generácie uplynie o pár dní už 32 rokov, vtedajší kapitán československej hokejovej reprezentácie Dárius Rusnák má ešte aj dnes pri spomienke na zisk titulu majstra sveta zimomriavky. Rodák z Ružomberka zasvätil hokeju takmer celý svoj život, a tak nečudo, že si v týchto dňoch pri televíznej obrazovke vychutnáva svetový šampionát do 18 rokov a nevie sa dočkať toho seniorského, ktorý štartuje 6. mája v Kolíne a Paríži. Čo hovorí na účinkovanie slovenských mladíkov na MS, aké šance dáva zverencom trénera Zdena Cígera tento rok, ako si spomína na svetové šampionáty, ktoré zažil na vlastnej koži, ale napríklad aj to, prečo si nezahral v kanadsko-americkej NHL, hoci tú možnosť mal, sa dozviete v rozhovore, ktorý sme s legendárnym hokejistom urobili v televíznom štúdiu TABLET.TV.

Byť kapitánom je zväčša výsadou len tých najlepších, v československej hokejovej reprezentácii túto funkciu v drvivej väčšine prípadov zastávali českí hráči. História si pamätá len dvoch Slovákov, ktorým sa to podarilo – Jozefa Golonku a Dáriusa Rusnáka, pričom iba druhému z nich bolo aj dopriate tešiť sa z titulu majstra sveta. Ako sa dnes už 57-ročný hokejový veterán v reprezentácii ČSSR ku kapitánskemu céčku dostal? „Po olympijských hrách v Sarajave 1984 končil v reprezentácii Franto Černík a vo väčšine prípadov to vtedy bolo tak, že kapitánom bol najstarší hráč. V tom čase sa ním mal stať Vinco Lukáč, potom Vlado Caldr z Českých Budějovíc, ktorý vypadol z hry i mužstva z výkonnostných dôvodov, až napokon padla voľba na mňa, keďže som patril v národnom tíme k služobne najstarším. Samozrejme, že ma to potešilo, no na druhej strane sa nám pred zlatým šampionátom v príprave až tak nedarilo. Chalani ma však rešpektovali a pomáhali mi, najmä Pavel Richter, aby sa nám napokon podarilo splniť náš cieľ a v domácom prostredí sme sa stali majstrami sveta,“ rozhovoril sa Dárius Rusnák.

Pozrite si celú televíznu debatu s Dáriusom Rusnákom:



Rusnáka v roku 1987 draftovala Philadelphia Fleyrs, no slávnu NHL si nikdy nezahral. A to aj napriek tomu, že už päť rokov predtým mal podpísaný kontrakt s Quebecom Nordiques, kde v tom čase začínalo hviezdiť bratské trio Šťastných. „Najmä na začiatku 80-tych rokov sa hovorilo, že mám chúťky emigrovať, a priznám, že za mnou chodievali ľudia, ktorí mali do činenia s NHL. Nebudem tajiť, v roku 1982 som aj podpísal zmluvu s Quebecom, no pribrzdilo ma zranenie, po ktorom som si až tak neveril a navyše v tej dobe bolo pre mňa po psychickej stránke veľmi dôležité zázemie. Doma sa mi potom darilo aj skrz spomínané zranenie a napokon som bol aj rád, že som neemigroval. Tento krok neľutujem ani s odstupom času,“ povedal na rovinu Dárius Rusnák.

Ktorí hráči mu chýbajú v reprezentácii?


Legendárny hokejista odohral v drese československej reprezentácie 156 zápasov, v ktorých strelil 68 gólov, no v drese slovenského národného mužstva si reprezentačnú bilanciu už nevylepšil. Niežeby sa mu v jeho drese nedarilo, ale takú možnosť ani nemal, keďže tréner Július Šupler ho v roku 1993 vyradil z novo sa tvoriaceho tímu reprezentácie SR už po úvodnom sústredení v Bojniciach. A to Dáriusa Rusnáka mrzí dodnes. „Mrzí ma to z jednoduchého dôvodu. V tom čase som bol vo formácii s útočníkmi Igorom Libom a Mirom Ihnačákom, za nami v obrane boli Peter Slanina s Mirom Marcinkom a keď sme medzi sebou hrávali na tréningoch, vychvaľovali päťku s útočníkmi Petrom a Antonom Šťastnými s Bondrom, hoci sme nad nimi takmer stále vyhrávali. Lenže v tom období sa 32–33-ročný hokejista považoval už za starého, tréner Šupler chcel mužstvo omladiť, a tak jeho voľba na vyradenie z kádra padla na niektorých z nás, medzi ktorými som bol aj ja. Myslím si, že sme boli v tom čase kvalitnejší ako bratia Šťastní a o to viac ma to škrelo,“ vrátil sa myšlienkami takmer štvrťstoročie dozadu Rusnák.



Kapitán majstrov sveta z roku 1985 každoročne veľmi pozorne sleduje výkony a výsledky slovenskej hokejovej reprezentácie a ani tento rok neurobil výnimku. Zverenci trénera Zdena Cígera mali v čase tohto rozhovoru za sebou štyri zápasy v poslednom bloku prípravy pred blížiacimi sa MS v Kolíne a Paríži – dve víťazstvá s Dánskom (2:0, 2:0) a dve prehry so Švajčiarskom (1:2 a 0:3). „Chlapci odohrali veľmi dobré stretnutia v Dánsku, ktoré už nie je ľahkým súperom, keďže veľa jeho hráčov pôsobí v kvalitnej švédskej súťaži, no žiaľ, v dueloch so Švajčiarmi ma sklamali. Nebolo na nich vidieť nasadenie a to, že hráči sa bijú o miesto v kádri na šampionát, že chcú ísť na majstrovstvá sveta. Pevne však dúfam, že ich výkony budú postupne gradovať,“ zaželal si Dárius Rusnák a vzápätí prezradil mená, ktoré mu v súčasnom reprezentačnom tíme chýbajú: „Škoda zraneného Viedenského, ktorý je konštruktívny typ hokejistu, takisto Tatara s Pánikom. To sú hráči, ktorí by mohli pomaly prevziať žezlo z rúk generácie zo zlatej éry slovenského hokeja. Ale vychádzajú nám už aj ďalší mladí perspektívni hokejisti, takže sa neobávam, že by nebolo v budúcnosti z čoho vyberať.“