< sekcia Publicistika

ANALÝZA J. HRABKA: Vybavuje vláda

Komentár Juraja Hrabka Foto: Teraz.sk

J. Hrabko analyzuje otázky súvisiace s Istanbulským dohovorom.

Prezidentka Z. Čaputová prijala výzvu predsedu parlamentu A. Danka a zorganizuje stretnutie troch najvyšších ústavných činiteľov. Predmetom ich pondelkového rokovania má byť vyjasnenie si pozícií v súvislosti s Istanbulským dohovorom.

Vo volebnom čase a prebehajúcej kampani treba vnímať A. Danka viac ako predsedu SNS, než ako predsedu NR SR. A o tom, že téma rokovania najvyššej trojky súvisí iba a len s volebnou kampaňou a snahou nazbierať voličské hlasy niet žiadnych pochybností. V utorok sa má totiž uskutočniť zhromaždenie, z ktorého mienia vytĺcť politické body najmä SNS a Kotlebovci-ĽSNS, keďže medzi zvolávateľmi sú osoby z ich kandidátnych listín. Čo je v poriadku - na modlenie ruženca nie je potrebné povolenie ani počas volebnej kampane.

V neporiadku je, keď je prezidentka v podstate obviňovaná z toho, že v súvislosti s Istanbulským dohovorom nekoná, pretože konať za súčasného stavu nijako nemôže. A. Danko sa pritom odvoláva na dve uznesenia, ktoré schválil parlament. Lenže ani jedno z nich sa netýka hlavy štátu: uznesenie z marca minulého roka „žiada vládu SR, aby nepokračovala v procese smerujúcom k ratifikácii Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu Slovenskou republikou a vykonala všetky úkony súvisiace s oznámením Rade Európy, že SR sa nehodlá stať zmluvnou stranou Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu“.

V uznesení z novembra minulého roku NR SR opäť žiada vládu, „aby s využitím všetkých možností postupovala voči inštitúciám Európskej únie a Rady Európy v súlade s týmto uznesením s cieľom zabrániť prijatiu záväzkov a dopadom záväzkov, ktoré nie sú upravené v slovenskom právnom poriadku a vyplývajú z Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu na právny poriadok SR.“

Ďalej, vládu žiada o to, „aby bezodkladne podala písomné vyjadrenie SR v konaní Stanovisko 1/19 prebiehajúcom pred Súdnym dvorom Európskej únie v súlade s týmto uznesením a aby bezodkladne informovala príslušné inštitúcie Európskej únie a Rady Európy o tomto uznesení“.

A taktiež, aby predseda vlády v súvislosti s oboma uzneseniami a v uložených termínoch „písomne informoval NR SR o všetkých úkonoch vlády SR“.

Vláda už splnila to, o čo ju parlament požiadal. Ako však vidno aj z oboch uznesení NR SR, hlavy štátu sa nijako netýkajú. Inými slovami, parlament si je vedomý, že ide stále o záležitosť výlučne iba NR SR a vlády a hlava štátu zostáva mimo diania: nemôže do neho zasiahnuť ani keby chcela, pretože na to nemá ani právo, ani kompetencie, ani uznesenie NR SR. A malo by to tak byť dovtedy, kým jej nebude ležať na stole uznesenie NR SR o vyslovení súhlasu alebo nesúhlasu s ratifikáciou Istanbulského dohovoru.

Zhrnuté a podčiarknuté: ako vidno z uznesení NR SR aj vlády SR v súvislosti s Istanbulským dohovorom, pozície vlády, parlamentu aj hlavy štátu sú úplne jasné. Rovnako ako to, že dohovor je v tomto čase iba volebnou, nie aj reálnou témou.