< sekcia Publicistika

ANALÝZA J. ŠMIHULU: Výročie Schengenu v tieni koronavírusu

Foto: Teraz.sk

Schengenský priestor slávi štvrťstoročie od svojho vzniku.

Zrejme málokto si v tomto období, keď sme úplne pohltení korona vírusom a jeho zhubnými následkami spomenie na to, že si jeden z najväčších výdobytkov Európskej únie, ku ktorým Schengenský priestor cestovania bez hraníc nepochybne patrí, pripomína 25 rokov.

Áno, pred štvrťstoročím, 26. marca 1995 boli odstránené hraničné závory medzi siedmimi krajinami - Belgickom, Francúzskom, Holandskom, Luxemburskom, Nemeckom, Portugalskom a Španielskom, ktoré ako prvé vytvorili schengenský priestor a stali sa priekopníkmi cestovateľskej slobody naprieč Európou. Pre mnohých obyvateľov starého kontinentu znamenali novú slobodu – zrazu mohli slobodne cestovať z Lisabonu, cez Madrid a Paríž do Berlína bez toho, aby museli ukazovať cestovné pasy. Sen cestovania bez hraničných kontrol sa stal pred 25 rokmi skutočnosťou.

Táto myšlienka sa zrodila desať rokov pred tým, 14. júna 1985 v malom vinárskom mestečku Schengen, ležiacom v juhovýchodnom Luxembursku, neďaleko hraníc s Nemeckom a Francúzskom. Práve tam, kde kedysi francúzsky spisovateľ Viktor Hugo sníval o „Spojených štátoch európskych“, práve tam - symbolicky na rozhraní troch štátov podpísalo päť zakladajúcich členov – Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Luxembursko a Nemecko dohodu o vytvorení Európy bez hraníc.

Postupne sa k Schengenu pripájali ďalšie krajiny – Slovensko 21. decembra 2007. V súčasnosti je členmi schengenského priestoru 26 štátov, z toho 22 členských krajín Európskej únie a štyri, ktoré nie sú členmi EÚ - Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko. Každý deň prekročilo vnútorné hranice EÚ až tri a pol milióna ľudí.

Zbúranie hraničných kontrol malo spraviť z obyvateľov krajín Európskej únie väčších Európanov. Tento psychologický efekt sa podarilo naplniť. Podľa prieskumu Eurobarometer voľný pohyb osôb nazvali ľudia - po mieri - druhým najpozitívnejším prínosom európskej integrácie. Z osobného hľadiska ho dokonca dali na prvé miesto. Veď vďaka otvoreným hraniciam môžeme voľne cestovať, pracovať, podnikať či študovať, kdekoľvek v Únii. Pre tých, ktorí zažili socializmu nepredstaviteľná túžba, pre mladých ľudí po Novembri 89 úplná samozrejmosť.

Jeden z najväčších výdobytkov a najhmatateľnejších úspechov európskej integrácie prekonal v minulosti viacero chýb, kríz i zaťažkávacích skúšok. Tej poslednej bol vystavený v súvislosti s nebývalou migračnou vlnou v rokoch 2015-2016, kedy šesť krajín zaviedlo na svojich hraniciach dočasné kontroly.

Slobodné cestovanie a otvorené hranice čelia opäť veľkej skúške – podľa všetkého doteraz najväčšej. Koronavírus útočí silno aj na Schengen. A opäť, tak ako v prípade migračnej krízy zavádzajú štáty, vrátane Slovenska, na hraničných priechodoch kontroly.

Hlavne v prvých dňoch zavedenia týchto opatrení sa vytvárali na hraniciach niekoľko kilometrov dlhé kolóny. Rekord zaznamenala zrejme nemecko-poľská hranica, kde dosiahla kolóna minulý týždeň dĺžku až 60 kilometrov. Dôvod? Vodičom sa merala teplota a museli vypĺňať dotazníky.

Niektorí odborníci varujú, že ak by sa kríza vyvolaná koronavírusom prehlbovala, môžu sa kontroly na hraniciach priamoúmerne s tým predlžovať. Schengenský priestor by v takom prípade prestal v skutočnosti existovať a v stávke by sa ocitol celý európsky vnútorný trh.

Členské štáty EÚ čoraz častejšie zavádzali a v súčasnosti zaviedli vnútorné kontroly na hraniciach, lebo schengenské krajiny ako celok, neboli schopné chrániť vonkajšiu hranicu Únie.

Iste aj preto sa teraz Európska komisia zamerala na to, čo v minulosti opomínala – dôslednejšiu ochranu vonkajších hraníc EÚ. V snahe spomaliť šírenie koronavírusu navrhla začiatkom minulého týždňa predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová 30-dňové obmedzenie cestovania do členských krajín Európskej únie. Lídri EÚ uzavretie vonkajších hraníc vzápätí podporili. V histórii Európskej únie ide o bezprecedentný krok, pretože sa po prvý raz vo svojej histórii uzatvorila a na jej územie nemôže vkročiť žiadna osoba z „tretích“ krajín s výnimkou občanov štátov Európskeho združenia voľného obchodu (EFTA) a Spojeného kráľovstva.

„Čím menej cestovania, tým menej vírusu môžeme prenášať. Naše opatrenia však budú účinné iba vtedy, ak ich budeme koordinovať na európskej úrovni,“ zdôraznila šéfka európskej exekutívy Ursula von der Leyenová. Týmto opatrením chcela Európska komisia zároveň motivovať štáty, aby odstránili obmedzenia na svojich jednotlivých hraniciach, keďže ohrozujú fungovanie vnútorného trhu.

To sa ale príliš nedarí, pretože napríklad česká vláda z dôvodu koronavírusovej pandémie od dnešného dňa (26. marca) výrazne sprísnila pohyb českých pendlerov cez hranice do Nemecka a Rakúska. Len na nemeckej strane ide pritom podľa bavorských médií o približne 37-tisíc ľudí.

Bývalý český prezident Václav Klaus pozná vinníka šírenia koronavírusu. Podľa neho je ním schengenský systém. „Veľmi zreteľne sa ukazuje výška ceny za nadmernú otvorenosť sveta, za to, že na hraniciach nemusíme ukazovať pas. Je to cena za Schengen, teda za Európu bez hraníc,“ tvrdí Václav Klaus. Zásadne s ním ale nesúhlasí bývalý eurokomisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo Dimitris Avramopoulos, ktorý už pred niekoľkými rokmi varoval: „Keď zomrie Schengen, zomrie Európa.“