Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 28. február 2024Meniny má Zlatica
< sekcia Publicistika

ANALÝZA J.ŠMIHULU: Putin sa bude piatykrát uchádzať o post hlavy Ruska

Ilustračná snímka Foto: TASR/AP

Prezident svoje rozhodnutie urobil „spontánne“ o týždeň skôr, čím dostal do pomykova aj mnohých úradníkov v Kremli.

Dlho sa (nielen v Rusku) špekulovalo o tom, či sa bude úradujúci prezident Vladimir Putin uchádzať piaty raz o post hlavy štátu. V tejto súvislosti sa najčastejšie spomínal budúci štvrtok, 14. december, na kedy je naplánovaná jeho koncoročná, veľká tlačová konferencia. Ale, nestalo sa tak, a prezident svoje rozhodnutie urobil „spontánne“ o týždeň skôr, čím dostal do pomykova aj mnohých úradníkov v Kremli.

Po včerajšej ceremónii odovzdávania vyznamenaní Hrdina Ruska sa počas „neformálneho“ rozhovoru obrátil predseda parlamentu samozvanej Doneckej ľudovej republiky a veliteľ práporu „Sparta“ Arťom Žoga na Vladimira Putina s prosbou, aby opäť kandidoval, na čo reagoval ruský prezident slovami: „Nebudem zakrývať, v rôznych obdobiach som uvažoval rôzne. Máte pravdu. Teraz je taký čas, kedy je potrebné prijímať rozhodnutia. Budem kandidovať na post prezidenta Ruskej federácie,“ znela odpoveď Putina Žogovi i ďalším veteránom.



Len deň pred tým Rada federácie (horná komora ruského parlamentu) vyhlásila termín prezidentských volieb na 17. marca budúceho roku. Avšak prakticky vzápätí predsedníčka Ústrednej volebnej komisie Ella Pamfilovová spresnila, že voľby hlavy štátu sa v Rusku po prvýkrát uskutočnia počas troch dní, a síce od 15. do 17. marca 2024.

Od čias Stalina strávil v úrade 71-ročný Putin dlhší čas než ktorýkoľvek iný ruský, či sovietsky vládca. Prvýkrát bol zvolený za prezidenta v predčasných voľbách, ktoré sa konali 26. marca 2000. Už pred tým však od začiatku roku 2000 vykonával prezidentské právomoci. Vtedajšieho premiéra Putina nimi poveril prvý ruský prezident Boris Jeľcin, ktorý 31. decembra 1999 abdikoval.



Marcové voľby v roku 2004 vyhral Putin suverénne so ziskom viac ako 71 percent hlasov voličov. Po štvorročnom vládnutí musel však úrad v roku 2008 opustiť, pretože na základe Ústavy nemohol vykonávať prezidentskú funkciu viac ako dve volebné obdobia za sebou. Novou hlavou Ruska sa stal po marcových prezidentských voľbách Dmitrij Medvedev a Vladimir Putin sa postavil na čelo vlády.

K rošáde na najvyšších špičkách ruskej politickej šachovnici došlo o štyri roky neskôr. Bol to práve v tom čase úradujúci prezident Medvedev, ktorý navrhol, aby sa v najbližších voľbách hlavy štátu uchádzal v marci 2012 o post opäť Putin. Ten ponuku s „vďakou“ prijal, po štvorročnej pauze si tak posty vymenili a Vladimir Putin znovu zasadol do prezidentského kresla. Tentoraz ale už na šesťročné obdobie, lebo hlava Ruska sa prvý raz volila nie na štyri, ale na šesť rokov.

V roku 2017 si dával Vladimir Putin s oznámením kandidatúry, tak ako teraz, načas a všetky otázky, či sa bude v marcových voľbách v roku 2018 uchádzať o post prezidenta, odbíjal. Svoj zámer kandidovať oznámil 6. decembra 2017. Voľby napokon vyhral so ziskom takmer 77 percent hlasov voličov.

Uplynulo šesť rokov a takmer na deň presne Vladimir Putin oznámil, že o post hlavy štátu sa bude v marci 2024 uchádzať opäť. Totiž, ústavné obmedzenie zakazujúce voliť prezidenta viac ako dvakrát po sebe, bolo zrušené. Stalo sa tak na podnet Putina samotného. Táto „prekážka“ v ústave brániaca mu naďalej zotrvať v Kremli bola v roku 2020 prijatím príslušnej zmeny v základnom zákone krajiny odstránená, a tak sa úradujúci prezident môže uchádzať o najvyšší post v štáte prakticky časovo neobmedzene.

Po rokoch 2000, 2004, 2012 a 2018 sa na budúci rok bude Vladimir Putin teda znova uchádzať o post hlavy štátu. Keď vyhrá, v kresle prezidenta zotrvá ďalších šesť rokov, do roku 2030.

Len málokto pochybuje o tom, že v nich s podporou štátu, štátnych médií a bez reálneho protikandidáta opäť zvíťazí. V Rusku nemá totiž Putin nijakú vážnu politickú konkurenciu. Jeho najtvrdší oponent Alexej Navaľnyj je vo väzení a ďalší kritici sú tiež buď vo väzení, alebo v obave z represií žijú za hranicami vlasti.

Aj výsledky najnovšieho prieskumu Všeruského centra na prieskum verejnej mienky (VCIOM), ktorý sa konal od 27. novembra do 3. decembra t. r. ukazujú, že Vladimir Putin nemá konkurenciu. Dôveru mu vyslovilo 78,5 percent obyvateľov krajiny, pričom 75,8 percent jeho kroky odobruje. Vo voľbách síce nebude čeliť žiadnemu reálnemu súperovi, ale pred sebou bude mať najväčšie výzvy, ktorým šéf Kremľa čelí od rozpadu Sovietskeho zväzu pred viac ako 30 rokmi.