< sekcia Publicistika

ANALÝZA M. KOPCSAYA: COVID by nemal byť politickou agendou

Márius Kopcsay, komentár Foto: Teraz.sk

Nemusí byť zaočkovaný každý. Ale mala by to byť väčšina. Normálne je byť zaočkovaný. Normálne je byť zodpovedný. Normálne je brať ohľad na iných ľudí, píše M. Kopcsay.

Udalosťou týždňa bol apel prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá vyzvala ľudí. aby sa dali očkovať proti COVID-u – aj vzhľadom na novú mutáciu Delta, ktorá na jeseň hrozí treťou vlnou. Tým skôr, ak sa cez leto opäť rozutekáme do sveta s pocitom, že už je všetko zlé za nami.

„Jediný naozaj účinný spôsob ako sa nevrátiť späť, je očkovanie. Na rozdiel od prvých dvoch vĺn pandémie dnes môžeme povedať, že byť infikovaným v tretej vlne už nebude len otázkou náhody alebo neopatrného správania sa, ale z veľkej časti to bude otázkou voľby, otázkou rozhodnutia každého z nás,“ povedala prezidentka. No práve toto „rozhodnutie každého z nás“ sa však ukazuje ako veľký kameň úrazu, totiž pandémie.

Komu slúži pamäť, spomenie si, aký má koronavírus rozbeh, keď mu nič nestojí v ceste. Na jar roku 2020 sa spočiatku rátali nové prípady doslova na prstoch jednej ruky. Odrazu sme sa však geometrickým radom prepracovali k tisíckam nakazených a k stovke ba aj dvom stovkám úmrtí za deň.

V čase, keď sa zdal byť boj vyhratý, veď hurá, máme vakcínu, sa odrazu ukazuje, že kriticky veľká časť populácie otáľa s očkovaním. Frustrácia, obavy, hnev na vládu a masívna propaganda proti očkovaniu v tzv. alternatívnych médiách, vytvárajú nebezpečný mix, pre ktorý patrí Slovensko k (naj)menej zaočkovaným krajinám Európy (za nami sú ešte Chorváti, Lotyši, Dáni, Rumuni, Rusi a Bulharsko).


Môžu byť aj výnimky, no nie veľa


Obe dávky dosiaľ dostalo cca 1,4 milióna ľudí, čo je iba štvrtina populácie, najmenej jednu dávku majú 2 milióny ľudí. Teda sa ešte len blížime k polovici, no záujem už pomaly opadáva. S týmto odhadom korešponduje aj prieskum z apríla 2021 – v ňom uviedlo cez 40 percent ľudí, že by sa dalo zaočkovať, cez 7 percent už zaočkovaných bolo. Je otázka, či – a kedy – sa podarí dosiahnuť zaočkovanie 60 percent populácie, čo sa považuje za hranicu pre vytvorenie kolektívnej imunty.

Pritom zo všetkých strán zaznievajú apely a argumenty, v rámci kampaní sa ľuďom prihovárajú herci, umelci, vedci, známe osobnosti. Rovnako je téma precízne spracovaná na stránkach ministerstva zdravotníctva a ďalších inštitúcií – vrátane vysvetľovania a vyvracania hoaxov a lží, ktoré sa o tejto téme šíria. V porovnaní s rozpačitými začiatkami vakcinácie, kedy bola o termíny bitka ako o nedostatkový tovar za socializmu, dnes je pomaly ľahšie sa na očkovanie prihlásiť než neprihlásiť.

Treba najskôr povedať, že bude vždy existovať skupina ľudí, ktorí sa nechcú zaočkovať z individuálnych, či už viac alebo menej racionálnych pohnútok (zdravotné komplikácie, obava z vedľajších účinkov, strach a pod.) Vtip je v tom, že môžu byť výnimky, ale nemôže ich byť veľa.

Mnohé veci totiž fungujú práve takto. Napríklad účasť na voľbách nie je povinná. Niektorí ľudia skrátka nevolia. Ale voľby ako-tak fungujú vďaka tomu, že väčšina ľudí predsa len volí. Normy zväčša dodržiavame na základe väčšinového konsenzu: Väčšina ľudí nechriaka na zem, dodržiava dopravné predpisy, rýchlostné limity, skrátka sa drží pravidiel, noriem a zvyklostí. Ak je výnimiek veľa, nastáva problém. V tomto prípade problém s očkovaním.


Očkovaných neobslúžime, nedáme im úver!


Existujú tu totiž nielen veľké, ale najmä aktívne a hlučné skupiny popieračov očkovania i COVID-u. Odmietanie očkovania berú ako hrdinstvo a poslanie, ako vzburu proti „zlej vláde“, proti systému, proti všetkému. „Mňa nedostanú! Chcem sa dožiť stovky, takže sa nezaočkujem. Očkovaným vraj nedávajú v bankách úvery! Očkovaní nemôžu darovať krv!“ zaznievajú plamenné vyhlásenia sociálnymi sieťami. Spolu so známymi tvrdeniami, že COVID je americký výmysel, sprisahanie farmaceutických spoločností, že sa očkovaním do tela človeka implantuje čip, ktorý ho donúti k poslušnosti...

Zdá sa, že ľudia šíriaci evanjelium neočkovania, majú na nepresvedčených či nerozhodnutých momentálne väčší vplyv, než zástancovia vakcinácie. A možno aj väčší, než prirodzená zodpovednosť, či zdravá miera strachu z COVIDu, ktorý si vyžiadal na Slovensku viac než 12-tisíc životov. Takmer ako vojna na východe Ukrajiny, no zdá sa, že to zďaleka nestačí.

Na tieto skupiny neúčinkujú kampane ani argumenty. Majú voči nim vypestovanú imunitu (na rozdiel od COVIDu), vnímajú ich dokonca ako nátlak. Mimoriadne smutným precedensom bol bratislavský obchod, ktorý očkovaných zákazníkov odmietal obslúžiť (na pobavenie možno dodať otázku, ako si vlastne chceli zaočkovanosť overiť).

Jednou z možností, ktorá by stála za pokus, by bolo spoločné politické gesto: Keby relevantní politici, či už opoziční alebo koaliční, spoločne vystúpili a povedali: "Nemáme sa radi, opozícia ide vždy po krku vláde... Ale v jednom sa zhodujeme. Milí, zlatí, dajte sa zaočkovať, kto len trochu môžete. Musíme byť živí, zdraví, musí fungovať ekonomika a potom sa môžeme baviť, aké veľké majú byť dane a kto kedy bral úplatky atď...“



COVID by nemal byť politickou agendou


Ako takúto výzvu si možno vysvetliť aj slová prezidentky: „V plnej miere rešpektujem právo politickej opozície a každého občana aktívne a verejne poukazovať na zlyhania vlády. Úlohou vlády je vecnú kritiku strpieť a naprávať chyby. Predmetom politického súboja sa však nesmie stať naša schopnosť čeliť pandémii.“

Inými slovami očkovanie nie je politická agenda a ani by ňou nemalo by byť. Nemala by to byť téma na vytĺkanie politického kapitálu. Ide však opäť o jeden z množstva príkladov, keď politici jednoducho nadbiehajú zlým emóciám a náladám – a ich zdrojov je neúrekom. Od reálnej frustrácie z dôsledkov pandémie, najmä ekonomických, až po dezinformačné médiá, ktoré tu systematicky budujú paralelný vesmír a tým spoločnosť paralyzujú.

Práve teraz sa ukazuje, aké to môže mať fatálne dôsledky. Ak si niekto myslí, že Zem je plochá, javí sa to ako jeho súkromný názor. Ak odmieta očkovanie alebo iné opatrenia na zabrzdenie pandémie, ohrozuje aj ostatných, nielen seba. Veď ešte dnes, keď to s rúškami nie je už také horúce, dejú sa kvôli nim denne incidenty – opýtajte sa predavača v potravinách alebo taxikára, ako často sa stretáva s agresívnymi zákazníkmi, ktorí vyvolávajú konflikty. Len pred pár dňami bol kvôli rúšku inzultovaný sprievodca v osobnom vlaku.

Nevraviac o tom, že aj vedci sú terčom nenávisti. Triumfuje nekompetentnosť, neodbornosť a nepochopiteľná zlosť na poznanie a na zodpovednosť. Slovenská spoločnosť sa ocitla v čiastočne latentnom a čiastočne už otvorenom (otvárajúcom sa konflikte), keďže jej časť odmieta zdieľať spoločné hodnoty, normy a konvencie. Ľudia strácajú schopnosť spolunažívať. Spolu žiť.

Odkaz dneška by teda mal znieť: Nemusí byť zaočkovaný každý. Ale mala by to byť väčšina. Normálne je byť zaočkovaný. Normálne je byť zodpovedný. Normálne je brať ohľad na iných ľudí. Lebo tu už zďaleka nejde iba o COVID.