< sekcia Publicistika

ANALÝZA M. KOPCSAYA: Nejde o Zemana, ale o jeho úrad

Márius Kopcsay, komentár Foto: Teraz.sk

Prenos prezidentských kompetencií na iných ústavných činiteľov sa javí ako najlepšia ochrana pred ich zneužitím, píše M. Kopcsay.

Informácia pražskej Ústrednej vojenskej nemocnice, že Miloš Zeman v súčasnosti nie je schopný plniť akékoľvek pracovné povinnosti, azda nikoho neprekvapila. Bolo to zrejmé už dlhší čas. Obe komory českého parlamentu teda pravdepodobne odhlasujú aktiváciu článku 66, ktorý upravuje prenos prezidentských právomocí na ďalších ústavných činiteľov v prípade, že ich – hoci len dočasne – nemôže vykonávať hlava štátu. Senát by mal o tomto kroku hlasovať 5. novembra, Snemovňa hneď po svojej ustanovujúcej schôdzi, ktorá sa bude konať 8. novembra.

Demokratické inštitúcie v Českej republike našťastie fungujú dostatočne spoľahlivo, aby krajinu uchránili pred ústavnou krízou. Ako totiž pripomenul Vít Rakušan, šéf hnutia Starostovia a nezávislí (STAN), „zlý zdravotný stav pána prezidenta sa stretol s tou najexponovanejšou dobou, v ktorej musí hlava štátu vstúpiť do zásadného diania“. Inými slovami prezident musí prijať demisiu dosluhujúceho premiéra, musí poveriť víťaza volieb zostavením novej vlády, vymenovať ju a prípadne aj manažovať povolebné politické rozhovory.
Ako najväčší problém sa pritom javí skutočnosť, že sa verejnosť nemilú pravdu o Zemanovom rozpoložení nedozvedela priamo z prezidentskej kancelárie, ktorá situáciu do poslednej chvíle zahmlievala – a to spôsobom, ktorý prinajmenšom hraničil s protizákonným konaním a bude zrejme predmetom vyšetrovania.

Andrej, dávam ti dva pokusy
Posledným Zemanovým aktom, o ktorom sa verejnosť dozvedela, bol totiž akt volebný, ktorý prezident vykonal vo svojom sídle v Lánoch – a hneď na druhý deň po voľbách, teda v nedeľu 10. októbra, ho sanitka odviezla zasa do nemocnice. Všetko ostatné už boli len sprostredkované a často rozporuplné svedectvá.

Napríklad Babišovo tvrdenie, že od prezidenta dostal poverenie zostaviť novú vládu. Babiš sa s prezidentom stretol na plánovej schôdzke práve v osudnú nedeľu 10. októbra dopoludnia. Popísal ju slovami: „Keď som s ním hovoril naposledy v nedeľu, povedal mi: Andrej, dám ti dva pokusy. Ale šiel do nemocnice a já som to nechcel veľmi riešiť.“ Ťažko povedať, v akej kondícii bol v tej chvíli prezident – vzápätí pri prevoze do nemocnice sa totiž zdalo, akoby nebol pri vedomí, čo však kancelár Vratislav Mynář rázne odmietol.

Dnes však už premiér Babiš prízvukuje, že by poverenie zostaviť vládu tak či onak neprijal. Ako realista chápe, že by sa mu to nepodarilo. A flexibilne zmenil plány – aj ako opozičný politik hodlá zostať v parlamente, čo pôvodne vylučoval.

Matematika je totiž jasná: Vo voľbách zvíťazila pravicová koalícia SPOLU tvorená stranami ODS, TOP 09 a „lidovcami“. Na základe dohody s ďalšou koalíciou Pirátov a Starostov sa opiera o väčšinu 108 z 200 poslancov snemovne a tak niet o čom debatovať. Jediným čisto teoretickým odôvodnením pre to, aby vládu skúsil zostavovať Babiš, je skutočnosť, že jeho hnutie ANO, aj keď skončilo druhé, má o jeden mandát viac (72), než víťazné zoskupenie SPOLU (71) – môže za to volebný systém, ktorý Česko rozdeľuje na 14 krajov. Šumy okolo poverenia spojené so Zemanovou izolovanosťou od diania tak mohli pôsobiť skôr ako pokus o naťahovanie času.

Dvaja prezidenti?
Ešte nepochopiteľnejší sa vo svetle aktuálnych zistení javí postup prezidentskej kancelárie, ktorá presviedčala verejnosť, že Zeman je len mierne indisponovaný – hoci leží na jednotke intenzívnej starostlivosti. Žoviálne informovala, čo má prezident na jedálnom lístku a akoby sa nechumelilo, navštívil hlavu štátu súčasný šéf snemovne Vondráček, aby sa z nej vrátil s dokumentom, ktorý mal Zeman podpísať – a ktorým zvoláva zasadnutie novozvolenej Snemovne na 8. november.

„Robí to na mňa dojem, že máme dvoch prezidentov. Ten prvý je mierne unavený, mierne dehydratovaný, desiatuje buchty, večeria vínnu klobásu, vtipkuje, sľubuje originálne riešenia a vlastne mu nič nie je. A na strane druhej tu máme správy z Ústrednej vojenskej nemocnice. Tej evidentne došla trpezlivosť s tým, čo sa deje. Dištancovala sa od prezidentskej kancelárie a rozhodla sa, že trochu uvedie veci na pravú mieru,“ komentoval v Českej televízii toto dianie kňaz a lekár Marek Orko Vácha – prednosta Ústavu etiky 3. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej.

Skutočnosť jeho slová potvrdzuje – v stanovisku, ktoré si vyžiadal Senát, nemocnica jasne konštatuje, že prezident momentálne nedokáže plniť svoje pracovné povinnosti, že prognóza je „krajne neistá“ a návrat k normálnej práci veľmi nepravdepodobný. A tiež, že prezidentská kancelária bola o týchto záveroch informovaná už 13. októbra. Je teda nepochopiteľné, že Zemanovi „manažovala“ pracovný program.

Treba tiež dodať, že Senát tlmočil verejnosti len časť stanoviska lekárov. Potom, ako ho v pondelok 18. októbra získal, totiž ešte dlho rokoval o tom, ktorú časť zverejniť, aby nedošlo k porušeniu lekárskeho tajomstva. Inými slovami, svet sa dozvedel iba tie informácie, ktoré sa týkajú výkonu prezidentského úradu. Žiadne detaily, žiadne pikantérie. A o to predsa od začiatku šlo.

To prezidentská kancelária stavala otázku tak, akoby bolo nedôstojné, hyenistické a pre prezidenta zraňujúce vyzradiť čokoľvek o jeho stave. Akoby motívom pre zverejňovanie pravdivých informácií bola zvrátená bulvárna zvedavosť a nie samotný fakt – či vlastne český štát momentálne spravuje jeho najvyšší ústavný činiteľ, alebo nie.

„Myslím, že je to nové dno. Keď kancelár Mynář hovorí o hyenizme, sám ho robí. Keď hovorí o neetickom konaní, sám sa ho dopúšťa,“ tvrdí etik Vácha. A je to tak. Práve prezidentská kancelária prestavala vojenskú nemocnicu na potemkinovskú dedinu a Zemanom manipulovala ako bezmocnou a nesvojprávnou bábkou.

Polícia začala vyšetrovať
Prečo sa tak dialo, je iná otázka. Niekdajší minister financií Miroslav Kalousek to na sociálnej sieti napísal natvrdo: „Nikdy sa už nedozvieme, ako dlho nikým nevolený Vratislav Mynář fakticky vykonával právomoci prezidenta republiky za chorého Miloša Zemana. V každom prípade sa ich nechcel vzdať do poslednej chvíle, tajil oficiálnu informáciu, ktorú dostal od ÚVN a hrubo útočil na Senát a jeho predsedu.“

Od kancelára sa odrazu odvrátil aj Babiš, ktorý situáciu označil za „neadekvátnu a neprijateľnú aktivitu kancelára Mynářa“ a žiada jeho odchod. Babišovi blízke médiá už zdôrazňujú, že si Andrej konečne vykasal rukávy a ide robiť poriadky. Na druhej strane Mynář v protiútoku tvrdí, že odstúpiť nehodlá a odvolať ho môže len Zeman. Môžeme hádať, či sa tak stane.

Prenos kompetencií z Miloša Zemana na iných ústavných činiteľov sa tak javí ako najlepšia ochrana pred ich zneužitím. A že takéto podozrenia sú namieste, potvrdzuje aj fakt, že česká polícia už začala vyšetrovať „možné protiprávne konanie, v ktorom možno nájsť znaky trestných činov proti republike“. O dianie v okolí prezidenta sa nie náhodou zaujíma aj Bezpečnostná informačná služba (BIS).

Zároveň však krok, ktorý urobí parlament – po opätovnom zvážení aktuálneho Zemanovho zdravotného stavu – chráni aj samotného českého prezidenta. Pretože jeho príbeh má pochopiteľne i svoje ľudské hľadisko. A s ohľadom naň možno už teraz povedať, že by si Miloš Zeman, napriek všetkej svojej kontroverznosti, zaslúžil veru dôstojnejší odchod z verejného života.