Politické zemetrasenie v Spolkovom sneme trvalo približne šesť hodín. Taký časový úsek delil 69-ročného Friedricha Merza, kandidáta na spolkového kancelára, od prvého - neúspešného - kola, po druhé, v ktorom dostal potrebný počet hlasov. V druhom kole tajného hlasovania získal 325 hlasov poslancov, pričom ich potreboval minimálne 316, čo je tzv. kancelárska väčšina. „Ďakujem za dôveru, voľbu prijímam,“ povedal Merz po hlasovaní so zjavnou úľavou.

Na čele Nemecka stálo od roku 1949 deväť spolkových kancelárov, ale ani jeden nezažil v Spolkovom sneme (Bundestagu) to, čo šéf Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Friedrich Merz. Číslo šesť má v jeho politickom životopise zrejme magickú moc. Prečo? Dňa 6. novembra minulého roku, teda presne pred šiestimi mesiacmi, sa rozpadla tzv. semaforová koalícia sociálnodemokratického kancelára Olafa Scholza (SPD), ktorá otvorila Merzovi cestu na politické výslnie. Namiesto ´zelenej´ mu však na tejto ceste k politickým výšinám zasvietila dnes - 6. mája - v prvom kole voľby spolkového kancelára červená a akoby na potvoru chýbalo mu práve šesť hlasov poslancov Bundestagu, keď ich predpoludním získal iba 310. A napokon, po - šiestich hodinách sa dočkal a do kresla spolkového kancelára mohol zasadnúť.

Na konaní druhého kola sa prakticky vzápätí dohodli lídri všetkých parlamentných frakcií v novom Bundestagu až na stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD), ktorá požadovala, aby sa konali predčasné voľby. Ale napriek podpore druhého kola bolo zrejmé, že Friedrich Merz ani hlasy opozičných poslancov za stranu Zelených (Grünen) a ľavice (Linke) nezíska, pretože s jeho politikou nesúhlasia. Jasne to formulovala jedna z vedúcich predstaviteliek parlamentnej frakcie Zelených Irene Mihalicová: „Vaša politika nie je pre našu krajinu
správna, preto Vás nebudeme voliť za spolkového kancelára.“

Ešte dlho sa bude z rôznych zorných uhlov rozoberať, čo bolo za prvou, neúspešnou voľbou Friedrich Merza na post spolkového kancelára, čo sa v povojnových dejinách Nemecka dosiaľ nikdy nestalo. Chceli mu dať niektorí poslanci len lekciu alebo išlo o snahu zabrániť mu zasadnúť do kresla kancelára? Má dostatočnú dôveru? Stála za týmto ´aktom vzdoru´ nespokojnosť s niektorými nomináciami v novej vláde?

Friedrich Merz vyvolal značnú frustráciu v radoch svojich spolustraníkov, keď len niekoľko dní po voľbách do Spolkového snemu schválili poslanci uvoľnenie dlhovej brzdy, nehovoriac o tom, akú nevôľu vyvolalo koncom januára na nemeckej politickej scéne i v spoločnosti hlasovanie v Bundestagu, počas ktorého krajne pravicová AfD podporila Merzov päťbodový plán sprísnenia azylovej politiky.

Na problém s dôveryhodnosťou poukázal po neúspechu Merza v prvom kole voľby v rozhovore pre agentúru DPA politológ Karl-Rudolf Korte. Súčasne ale dodal, že jeho následným zvolením by mohli voliči na tento neúspech zabudnúť, keby vláda čím skôr začala pretavovať svoje zámery do praxe. A výziev, pred ktorými stojí nový spolkový kabinet na domácej aj zahraničnej scéne je viac ako dosť, počnúc pozdvihnutím oslabenej ekonomiky, sprísnením nelegálnej migrácie až po definovanie zahraničnopolitickej pozície Nemecka vzhľadom na vojnu na Ukrajine a zmenu zahraničnej politiky amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Aké veľké politické škody utrpel nový spolkový kancelár predpoludňajšou príučkou, ktorú mu uštedrili poslanci, ukáže čas, avšak je zrejme, že prvé - neúspešné - hlasovanie je jasným signálom nielen Friedrichovi Merzovi, ale tiež varovaním koalícii. Minimálne tým, že čierno-červená koalícia nie je, a iste ani nebude, zautomatizovanou samozrejmosťou.