< sekcia Publicistika

ANALÝZA J. ŠMIHULU: Čo je za rošádami v Kremli?

Komentár Foto: Teraz.sk

Po vystúpení ruského prezidenta Vladimíra Putina.

Nerozlučný tandem Putin - Medvedev skončil. Dvadsať rokov dominoval prezident Vladimir Putin a už bývalý premiér Dmitrij Medvedev ruskej politickej scéne, pričom od roku 2008 si menili prezidentský a premiérsky post. Títo dvaja politici sa však poznajú už tri desaťročia a to ešte z čias pôsobenia na Petrohradskom magistráte. Do Moskvy prišli vedno v roku 1999, kedy si Vladimir Putin priviedol z mesta na Neve svoju skupinu ľudí.

Predseda ruskej vlády Dmitrij Medvedev predložil v stredu svoju rezignáciu prezidentovi Vladimirovi Putinovi. S ním padla aj celá vláda. Demisiu podal vzápätí potom, ako hlava štátu predniesla svoj výročný prejav pred poslancami Federálneho zhromaždenia, v ktorom Vladimir Putin navrhol rozsiahle zmeny v ústave.

Ešte v stredu podvečer predstavil prezident v Štátnej dume kandidatúru šéfa Federálnej daňovej služby Ruska, 53-ročného Michaila Mišustina na post nového predsedu vlády. A večer sa nechali poslanci počuť, že s návrhom budú súhlasiť. Kandidatúru posúdia vo štvrtok. Závratné tempo zmien na najvyšších poschodiach výkonnej moci v Rusku.

Ako vyplynulo z posolstva prezidenta, nová vláda bude uskutočňovať celý rad populárnych opatrení. Ide napríklad o vyplácanie príspevkov na deti sociálne slabším rodinám či poskytovanie bezplatnej stravy najmenším školákom. Nie náhodu ruský ekonóm Alexej Kudrin označil posolstvo prezidenta za najdrahšie, pričom ho vyčíslil na 400 až 500 miliárd rubľov.

Čo si však komentátori z prejavu prezidenta najmä všímajú sú Vladimirom Putinom deklarované ústavné zmeny, ktoré radikálne menia systém štátnej moci v Rusku. Napríklad navrhol, aby sa niektoré právomoci hlavy štátu presunuli na parlament a posilnilo sa postavenie premiéra. Po novom má predsedu vlády a ministrov potvrdzovať vo funkcii dolná komora parlamentu (Štátna duma). Neznamená to ale, že sa systém odkláňa od prezidentského, zostáva takým, len sa posilňujú kompetencie parlamentu.

Ruskí politológovia poukazujú na to, že prezident Putin si veľmi dobre uvedomil, že neurobiť nič nemožno. Spoločenské požiadavky boli príliš veľké a zďaleka to nebola len veľmi nízka popularita premiéra Medvedeva. Preto sa pokúša Vladimir Putin riešiť súčasne dve úlohy. Na jednej strane ukázať spoločnosti, že nijaká stagnácia nie je, naopak - reformy napredujú a na strane druhej je to snaha zabezpečiť si svoju politickú budúcnosť a novú mocenskú pozíciu.

Objavovali sa totiž úvahy, že Dmitrij Medvedev by sa mohol v roku 2024, kedy sa – podľa jestvujúcej ústavy - skončí funkčné obdobie prezidentovi Putinovi, opäť vrátiť do Kremľa. Takýto scenár sa ale zdá teraz – po tom, čo mu Putin ponúkol miesto podpredsedu Rady bezpečnosti - veľmi málo pravdepodobný.

Po stredajšom prejave hlavy štátu ale komentátorov a politológov zaujímala najmä odpoveď na otázku, aká bude politická budúcnosť Vladimira Putina? Tí, ktorí by chceli počuť jednoznačnú odpoveď budú sklamaní, pretože pri hľadaní odpovede sa ponúka viacero scenárov – text prezidentovho posolstva umožňuje robiť viacero záverov.

Jedným z nich je, že po posilnení právomoci parlamentu by sa mohol Vladmir Putin stať jeho predsedom. Posilniť sa má rovnako aj úloha Štátnej rady Ruskej federácie. Tiež na čele tohto poradného orgánu vidia v budúcnosti niektorí politológovia terajšiu hlavu štátu.

Putin hovorí o tom, že prezident Ruskej federácie by nemal zastávať tento post viac než dve funkčné obdobia. To môže naznačovať, že nemá v pláne uchádzať sa opäť o prezidentský úrad, čo by si vyžadovalo zmeny v terajšej ústave. O tomto variante sa taktiež veľa diskutovalo.

Jedno je isté. Vladimir Putin je veľmi skúsený architekt súčasného politického systému a určite sa pokúsi vytvoriť takú konštrukciu, ktorá bude fungovať s jeho účasťou. Aká však bude jeho úloha v nej, nie je v danej chvíli zrejmé.