Jeden deň pred na zajtra plánovanou voľbou nového spolkového kancelára, podpísali dnes v Berlíne napoludnie vedúci predstavitelia CDU, CSU a SPD koaličnú zmluvu. Je takmer isté, že v poradí desiatym nemeckým kancelárom sa stane šéf Kresťanskodemokratickej únie (CDU) 69-ročný Friedrich Merz. V 630-člennom Spolkovom sneme potrebuje získať minimálne 316 hlasov, teda tzv. kancelársku väčšinu. I keď CDU má so sesterskou Kresťanskosociálnou úniou (CSU) a sociálnymi demokratmi z SPD v Bundestagu nie príliš výraznú väčšinu (len 12 kresiel), všeobecne sa očakáva, že Merz si zajtra preberie na zámku Bellevue od nemeckého prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera menovací dekrét.



Ako poslední schválili koncom minulého mesiaca 144-stranový dokument sociálni demokrati. Výsledky celoštátneho digitálneho hlasovania oznámili 30. apríla. Za potvrdenie vládnej spolupráce s CDU a CSU sa vyslovilo takmer 85 % členov strany, pričom z vyše 350-tisícovej členskej základne sa na hlasovaní zúčastnilo okolo 56 % členov, požadovaná minimálna účasť bola 20 %. Na porovnanie, v rokoch 2013 a 2018 podporilo v rovnakom hlasovaní spoluprácu s Úniou 76 % respektíve 66 % členov SPD. Nie všetci sa ale s dokumentom stotožnili, pričom vedenie mládežníckej organizácie Jusos, ktorá tvorí asi 12 % členskej základne, dokonca požadovalo opätovné prerokovanie koaličnej zmluvy.

Budúci kancelár Friedrich Merz vyjadril spokojnosť s kladným hlasovaním členov SPD, keď uviedol, že „cesta pre silnú vládu, ktorá konečne vyrieši problémy našej krajiny, je voľná“. Líder bavorskej CSU Markus Söder kontroval slovami: „Teraz sa konečne môžeme do toho pustiť. Je najvyšší čas na skutočnú zmenu smeru v Nemecku“.

Zrejme to bolo len ´čaro´ nechceného, ale oznámenie o dohode na novej vláde zvestovali jej hlavní aktéri začiatkom minulého mesiaca na tlačovej konferencii práve v ten istý deň, keď sa stalo známe, že krajne pravicová strana Alternatíva pre Nemecko (AfD), sa v prieskume voličských preferencií vôbec po prvýkrát umiestnila na prvom mieste a o jeden percentuálny bod predbehla konzervatívny blok CDU/CSU.

Foto: TASR/AP

Prešiel mesiac, strany si v prieskumoch preferencií miesta vymenili, ale na nemeckej politickej scéne, pravda nielen na nej, vyvolala búrlivé reakcie najmä správa, podľa ktorej Spolkový úrad na ochranu ústavy klasifikuje AfD ako pravicovo-extrémistickú stranu, ohrozujúcu svojimi aktivitami demokraciu v krajine. Táto informácia z konca minulého týždňa má mnoho priaznivcov, požadujúcich dokonca zákaz najsilnejšej opozičnej strany, ale rovnako aj nemálo odporcov, ktorí pripomínajú, že ide o pokus zbaviť sa politických protivníkov. Aj načasovanie tohto oznámenia, iba niekoľko dní pred zmenou vlády v Berlíne, tieto dohady len umocňuje...

V Nemecku bude po piatykrát v dejinách vládnuť tzv. veľká koalícia zložená z CDU/CSU a SPD. Nie je nezaujímavé, že vždy na jej čele stál kresťanský demokrat. Prvýkrát vytvoril čierno-červený kabinet spolkový kancelár Kurt Georg Kiesinger v roku 1966 a potom viedla celkove trikrát veľkú koalíciu Angela Merkelová, konkrétne po parlamentných voľbách v rokoch 2005, 2013 a 2017.

Rokovania o koaličnej zmluve sa odohrávali pod silným tlakom zásadných zmien vo svete, ale tiež v čase neutešeného stavu nemeckej ekonomiky. Aj preto dezignovaný kancelár Friedrich Merz naliehal, aby sa dohodli čo najskôr. Stalo sa tak približne po štyroch týždňoch. Ak zoberieme do úvahy, že Angela Merkelová potrebovala na diskusie o vytvorení svojej tretej veľkej koalície na prelome rokov 2017/2018 takmer šesť mesiacov, tak je to výkon skutočne úctyhodný.

Či nebola rýchlosť na úkor obsahovej kvality dokumentu, ukáže čas. Už teraz ale niektorí nemeckí komentátori poukazujú na to, že v koaličnej zmluve je príliš veľa ´hluchých miest´. Podľa Merza „budúca koalícia bude reformovať a investovať, aby Nemecko zostalo stabilné, bolo bezpečnejšie a opäť hospodársky silnejšie“. Do značnej miery chce sprísniť migračnú politiku, deportovať viac utečencov a zvýšiť kontroly na hraniciach, avšak s plánovaným sprísnením migračnej i sociálnej politiky môžu mať problém niektorí členovia SPD.

Podľa najnovšieho prieskumu televízie ZDF - politický barometer z konca minulého týždňa, veľkú koalíciu podporuje 48 % opýtaných, naproti tomu 37 % ju odmieta a tvrdí, že pre krajinu je zlým riešením. Friedrich Merz vyšiel z prieskumu ešte nelichotivejšie - len 38 % Nemcov sa vyslovilo za to, aby sa presunul do Úradu spolkového kancelára, zatiaľ čo až 56 % opýtaných je proti. Nielen tým bude musieť ukázať, ale najmä dokázať, že spolu s koaličnými partnermi vie prevziať „Zodpovednosť za Nemecko“, ako znie názov Koaličnej dohody.