Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Stúpajúci trend krajnej pravice pokračuje.
Autor Ján Šmihula
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
V najnovšom prieskume volebných preferencií inštitútu YouGov zvýraznila opozičná protiimigračná strana Alternatíva pre Nemecko (AfD) svoj náskok pred vládnucou konzervatívnou úniou CDU/CSU na rozdiel 4 %, keď by získala 27 % hlasov voličov. V porovnaní s uplynulým mesiacom je to nárast o jeden percentuálny bod, zatiaľ čo CDU/CSU naopak stratila za mesiac tri percentuálne body, pričom 23-percentné preferencie sú pre ňu najnižšie od decembra 2021.
Prieskum súčasne ukázal, že rastie frustrácia z vlády kancelára Friedricha Merza, keď až 79 percent opýtaných uviedlo, že sú nespokojní s činnosťou jeho čierno-červeného kabinetu. Vlani v júni, teda mesiac po nástupe do úradu, vyjadrilo nespokojnosť s prácou spolkovej vlády 55 percent opýtaných. Na konci vládnutia jeho predchodcu, dôverovalo Olafovi Scholzovi iba 17 percent občanov - ako vidieť, Merzov kabinet nie je už teraz ďaleko od takejto „popularity“.
Nemecko uviaznuté v recesii s prognózou spomalenia hospodárskeho rastu a víziou rastúcej inflácie, energetická kríza, postoj k vojne na Ukrajine, keď vystupuje za rokovania s Ruskom, proti dodávkam zbraní i sankciám, ďalej frustrácia voličov z tradičných strán, ale najmä boj proti imigrácii, to všetko sa v súčasnosti podpisuje pod úspech AfD v Nemecku, ktorá vznikla vo februári 2013. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že na domácej politickej scéne je strana izolovaná.
Kancelárovi Merzovi sa podľa všetkého nepodarilo ´pacifikovať´ AfD v otázkach migrácie. Iste, na základe jedného prieskumu volebných preferencií nemožno robiť všeobecné závery, avšak AfD má nad CDU/CSU navrch tiež v najnovších prieskumoch inštitútov Forsa (26 % : 24 %) či INSA (26% : 25 %).
O náraste popularity krajnej pravice vypovedajú aj predčasné voľby do Spolkového snemu (Bundestagu), ktoré sa konali vlani vo februári. Zvíťazila v nich CDU/CSU (28,5 %), ale AfD na druhom mieste zaznamenala 10-percentný nárast (20,8 %), pričom suverénne vyhrala vo všetkých piatich východných spolkových krajinách. To len ukazuje, že aj viac ako 35 rokov po zjednotení existujú na politickej mape krajiny stále dve Nemecka.
Rastúci trend AfD potvrdili tiež tohtoročné marcové voľby do krajinských parlamentov v spolkových krajinách Bádensko-Württembersko a Porýnie-Falcko. Krajná pravica si výrazne polepšila najmä v druhej spolkovej krajine známej svojimi malebnými vinicami, keď so ziskom 19,5 % vytvorila nový rekord v počte získaných hlasov pre AfD v niektorej z 11-tich západonemeckých spolkových krajín.
Tieto signály vysielané z regiónov by mali brať v Berlíne viac ako vážne, pretože pre kancelára Merza a ním vedený kabinet ide o zdvihnutý varovný prst. Navyše, krajinské voľby sa uskutočnia v septembri v Sasku-Anhaltsku a v Meklenbursku-Predpomoransku a aktuálne prieskumy naznačujú, že AfD sa stane v týchto východonemeckých spolkových krajinách najsilnejšou stranou.
V Nemecku sa už dlhší čas diskutuje o možnosti zákazu AfD, ktorú vlani začiatkom mája klasifikoval Spolkový úrad na ochranu ústavy ako „pravicovo-extrémistickú organizáciu“. Vedenie strany sa proti verdiktu odvolalo a tento rok vo februári na Správnom súde v Kolíne nad Rýnom uspelo. Treba však pripomenúť, že ide o predbežné opatrenie, a teda definitíva v hlavnom konaní ešte nepadla.
Žiadosť o zákaz politickej strany môže podať iba Spolkový snem, Spolková rada alebo nemecká vláda. O zákaze strany potom rozhoduje Spolkový ústavný súd, ktorý tak doteraz urobil dvakrát, ale ani jedna strana nedosahovala takú mieru popularity ako AfD. V roku 1952 bola zakázaná Socialistická ríšska strana (SRP) a v roku 1956 Komunistická strana Nemecka (KPD).
Stihne AfD osud týchto strán? Cesta k jeho naplneniu je dlhá a aj samotný výsledok neistý, napokon ani odborníci na ústavné právo nie sú v tejto otázke jednotní. Kritici zákazu tvrdia, že spustenie tohto procesu by mohlo nemeckú krajnú pravicu ešte viac vnútorne posilniť a mnohí poukazujú tiež na to, že strany podporujúce zákaz AfD tak robia so zámerom zbaviť sa silného politického konkurenta. Čiže, v konečnom dôsledku by sa mohol dosiahnuť efekt práve opačný efekt.
Prieskum súčasne ukázal, že rastie frustrácia z vlády kancelára Friedricha Merza, keď až 79 percent opýtaných uviedlo, že sú nespokojní s činnosťou jeho čierno-červeného kabinetu. Vlani v júni, teda mesiac po nástupe do úradu, vyjadrilo nespokojnosť s prácou spolkovej vlády 55 percent opýtaných. Na konci vládnutia jeho predchodcu, dôverovalo Olafovi Scholzovi iba 17 percent občanov - ako vidieť, Merzov kabinet nie je už teraz ďaleko od takejto „popularity“.
Nemecko uviaznuté v recesii s prognózou spomalenia hospodárskeho rastu a víziou rastúcej inflácie, energetická kríza, postoj k vojne na Ukrajine, keď vystupuje za rokovania s Ruskom, proti dodávkam zbraní i sankciám, ďalej frustrácia voličov z tradičných strán, ale najmä boj proti imigrácii, to všetko sa v súčasnosti podpisuje pod úspech AfD v Nemecku, ktorá vznikla vo februári 2013. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že na domácej politickej scéne je strana izolovaná.
Kancelárovi Merzovi sa podľa všetkého nepodarilo ´pacifikovať´ AfD v otázkach migrácie. Iste, na základe jedného prieskumu volebných preferencií nemožno robiť všeobecné závery, avšak AfD má nad CDU/CSU navrch tiež v najnovších prieskumoch inštitútov Forsa (26 % : 24 %) či INSA (26% : 25 %).
O náraste popularity krajnej pravice vypovedajú aj predčasné voľby do Spolkového snemu (Bundestagu), ktoré sa konali vlani vo februári. Zvíťazila v nich CDU/CSU (28,5 %), ale AfD na druhom mieste zaznamenala 10-percentný nárast (20,8 %), pričom suverénne vyhrala vo všetkých piatich východných spolkových krajinách. To len ukazuje, že aj viac ako 35 rokov po zjednotení existujú na politickej mape krajiny stále dve Nemecka.
Rastúci trend AfD potvrdili tiež tohtoročné marcové voľby do krajinských parlamentov v spolkových krajinách Bádensko-Württembersko a Porýnie-Falcko. Krajná pravica si výrazne polepšila najmä v druhej spolkovej krajine známej svojimi malebnými vinicami, keď so ziskom 19,5 % vytvorila nový rekord v počte získaných hlasov pre AfD v niektorej z 11-tich západonemeckých spolkových krajín.
Tieto signály vysielané z regiónov by mali brať v Berlíne viac ako vážne, pretože pre kancelára Merza a ním vedený kabinet ide o zdvihnutý varovný prst. Navyše, krajinské voľby sa uskutočnia v septembri v Sasku-Anhaltsku a v Meklenbursku-Predpomoransku a aktuálne prieskumy naznačujú, že AfD sa stane v týchto východonemeckých spolkových krajinách najsilnejšou stranou.
V Nemecku sa už dlhší čas diskutuje o možnosti zákazu AfD, ktorú vlani začiatkom mája klasifikoval Spolkový úrad na ochranu ústavy ako „pravicovo-extrémistickú organizáciu“. Vedenie strany sa proti verdiktu odvolalo a tento rok vo februári na Správnom súde v Kolíne nad Rýnom uspelo. Treba však pripomenúť, že ide o predbežné opatrenie, a teda definitíva v hlavnom konaní ešte nepadla.
Žiadosť o zákaz politickej strany môže podať iba Spolkový snem, Spolková rada alebo nemecká vláda. O zákaze strany potom rozhoduje Spolkový ústavný súd, ktorý tak doteraz urobil dvakrát, ale ani jedna strana nedosahovala takú mieru popularity ako AfD. V roku 1952 bola zakázaná Socialistická ríšska strana (SRP) a v roku 1956 Komunistická strana Nemecka (KPD).
Stihne AfD osud týchto strán? Cesta k jeho naplneniu je dlhá a aj samotný výsledok neistý, napokon ani odborníci na ústavné právo nie sú v tejto otázke jednotní. Kritici zákazu tvrdia, že spustenie tohto procesu by mohlo nemeckú krajnú pravicu ešte viac vnútorne posilniť a mnohí poukazujú tiež na to, že strany podporujúce zákaz AfD tak robia so zámerom zbaviť sa silného politického konkurenta. Čiže, v konečnom dôsledku by sa mohol dosiahnuť efekt práve opačný efekt.
