Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 19. marec 2024Meniny má Jozef
< sekcia Publicistika

BUDAJ: Odovzdalo sa už 40 000 zálohovaných pet fliaš a plechoviek

Ján Budaj v TASR TV Foto: TASR TV

Národné parky všade vo svete zarábajú pre domácich ľudí. Príkladom môže byť Rakúsko, povedal v TASR TV minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO). (správa, PODCAST, VIDEO).

Bratislava 26. januára (Teraz.sk) – Od spustenia systému zálohovania pet fliaš a plechoviek 1. januára ich už ľudia odovzdali viac ako 40 000. V diskusii na TASR TV to konštatoval minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO).

„Celkove ide o 2400 produktov a toľko je aj čiarových kódov, ktoré automat rozlišuje a po ich prečítaní vám vráti zálohu. Odberných miest, kde tieto obaly môžete vracať, je na celom Slovensku zatiaľ 1936,“ dodal Budaj, podľa ktorého je zavedenie zálohovania na tieto produkty ukážkou úspešnej spolupráce medzi štátom a súkromným sektorom.

Predajne s plochou nad 300 metrov štvorcových musia mať povinne automat na vracanie pet fľaší a plechoviek. Menšie predajne môžu bezplatne získať skener, ktorý po načítaní čiarového kódu odobratej pet fľaše umožní preplatiť predajni zálohu.



„Od januára začali vyrábať len zálohované fľaše, ale, samozrejme, vo veľkoskladoch sú stále desaťtisíce nezálohovaných. Termín, odkedy sa už nesmie zjaviť žiadna nezálohovaná fľaša, je polovica roka,“ povedal minister.

Dôvodom, prečo sa Slovensko rozhodlo ísť touto cestou je podľa neho poznanie, že separácia pet fliaš dosiahla svoje limity a na výraznejšie odľahčenie životného prostredia stačiť nebude. V tejto súvislosti pripomenul množstvo plastov, ktoré aktivisti každoročne vynášajú z lesov, jazier a riek. „Keď sa pet fľaša rozbije, vniká veľmi nebezpečný mikroplast, ktorý sa dostáva do rýb a cez ryby do ľudských organizmov,“ pripomenul Budaj.



Pri obrovských množstvách produktov tohto typu podľa neho aj relatívne malé percento neprispôsobivých alebo nezodpovedných občanov môže spôsobiť veľké enviromentálne škody. Keď však bude mať prázdna pet fľaša hodnotu 15 centovej zálohy, budú mať podľa neho skôr tendenciu odniesť ju z lesa a vybrať si zálohu, ako ju tam vyhodiť. „Otvorene poviem, že rátam aj s tým, že niektorí z tých, čo doteraz prírodu špinili, začnú naopak plechovky a pet fľaše zbierať, lebo tých 15 centov stojí za to,“ povedal.

Systém zálohovania pet fliaš a plechoviek podľa neho pomohol napríklad Chorvátsku udržať v čistejšom stave pláže a využíva ho množstvo európskych krajín.

Na otázku, prečo Slovensko plastové pet fľaše jednoducho nezakázalo, Budaj odpovedal, že sklenené fľaše by pri objemoch 1,5 – 2 litre boli veľmi masívne a ťažké. „Druhá vec je, že sklo sa dá výborne recyklovať, ale vyžaduje si to dva krát viac energie, ako roztavenie plastu,“ povedal.


Reforma národných parkov


Po náročnom schvaľovaní legislatívy v parlamente sa do realizačnej fázy dostala aj reforma národných parkov. Zriadenie deviatich správ národných parkov ako samostatných organizácií ochrany prírody a krajiny sa udeje k 31. marcu. Bude sa na ne delimitovať správa majetku štátu v národných parkoch v štvrtom a piatom stupni ochrany. „Ja som nenavrhol nič iné, než predošlý minister životného prostredia, aby štátna ochrana prírody zodpovedala za národné parky. Ťažko môže za ne zodpovedať drevársky podnik. Niet žiadneho štátu v Európe, kde by ochrana prírody nemala zodpovednosť za chránené územia. V tomto sme boli poslední,“ konštatuje Budaj.

Je však podľa neho dôležité, aby presun správy majetku na národné parky prebehol korektne. „Ide o to, aby sa delimitovalo, čo je chúlostivá vec. Požiadal som vládu, aby sa ustanovila dohoda, aby sa na ministerstve pôdohospodárstva a v štátnych lesoch nerobili rozhodnutia za našim chrbtom. S pánom ministrom Vlčanom sme sa napokon zhodli na znení tohto delimitačného memoranda,“ konštatoval Budaj s tým, že ak napríklad prevezmete od štátneho podniku stovky zamestnancov, nemôže im podnik predtým zobrať techniku, ktorú na prácu potrebujú alebo ponechať iba starú.

Otázka pre Jána Budaja
-Je reforma národných parkov motivovaná len ochranou unikátnych biotopov, alebo sú na ňu aj ďalšie dôvody?-
-Slovensko vysychá. Ak nebude mať bezzásahovú zónu, ktorú tvorí tú špongiu, bude chýbať vlhký les, ktorý je schopný vodu postupne dostávať do štrbín skál, odkiaľ potom vyviera ako pramene. Dnes nám pramene vysychajú, lebo les sa odviezol, odkedy sa spaľuje aj biomasa, odviezol sa každý konárik a vodozádržná schopnosť lesov sa zničila. Pritom je globálne otepľovanie.

Druhý dôvod je sociálne prostredie. Z najkrajších kútov Slovenska mladí ľudia odchádzajú. Chceme, aby sa vracali. Aby sa venovali extenzívnemu farmárčeniu, aby podnikali v mäkkom turizme a gastre. Národné parky všade vo svete zarábajú pre domácich ľudí. Príkladom môže byť Rakúsko, ktoré z druhej svetovej vojny vyšlo ako chudobná krajina. Ich vláda prišla s programom podpory dedín v národných parkoch. Dnes je Rakúsko veľmoc mäkkého turizmu.-