Quantcast
< sekcia Publicistika

BUDAJ o európskej rarite: Národné parky lesy chránia, ale nespravujú

Ján Budaj v TASR TV Foto: TASR TV

Karlova univerzita v Prahe už od apríla analyzuje dáta ohľadom počtu medveďov v lokalitách Slovenska, výsledky budú k dispozícii v lete, povedal J. Budaj (podcast a video z diskusie v TASR TV)

Bratislava 25. júna (Teraz.sk) – Skutočnosť, že slovenské národné parky nespravujú štátom vlastnené lesy na svojom území, je podľa ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO) v Európe raritou. „Náš národný park vládne iba kanceláriou, z ktorej úraduje. Keď z nej vyjdú von, tam sú vládcami štátne lesy (štátny podnik Lesy SR, pozn. Teraz.sk). A od nich štát chce, aby v prvom rade produkovali drevo a nie chránili les,“ povedal Budaj v diskusii na TASR TV.

Dodal, že táto situácia je podľa neho výsledkom historického vývoja, kedy totalitné Československo síce od roku 1948 postupne vytváralo národné parky, prevládajúci záujem štátu však bol hospodársky.
Podľa Budaja má byť v národných parkoch prvoradý záujem ochrany prírody a má byť skĺbený s hospodárskymi záujmami, ktoré nie sú postavené iba na ťažbe dreva, ale napríklad aj podpore vhodných foriem turistického ruchu.



Ministerstvo životného prostredia preto pripravilo reformu, ktorou by národné parky získali právnu subjektivitu a správa lesov by prešla z lesníkov na ochranárov. „My úplne nezastavíme ťažbu dreva, lesníctvo bude naďalej existovať a všetkých lesníkov prevezmú národné parky. Tak, ako sa to už dávno stalo v Čechách, Poľsku, aj Maďarsku,“ povedal Budaj, podľa ktorého to bude v istom zmysle znovuzaloženie slovenských národných parkov.



Po takejto transformácii budú môcť byť na podporu lesných území v národných parkoch použité financie v Plánu obnovy a odolnosti, ako aj z klasických eurofondov. „V momente, keď sa stanú právnymi subjektami, už máme predkonzultované aj v Pláne obnovy a odolnosti, v šesťmiliardovom balíku, ale aj v európskych štrukturálnych fondoch sú pripravené peniaze na pozdvihnutie našich národných parkov. Ale na to, aby ste sa o nemohli uchádzať, musíte mať právnu subjektivitu a musíte mať lesy,“ upozornil Budaj. Dodal, že európske peniaze by takto mohli pomôcť oživiť aj v tejto chvíli zaostávajúce regióny v blízkosti národných parkov.


Novela zákona o ochrane prírody


Budaj upozornil, že problém sa pokúsil vyriešiť už jeho predchodca v kresle ministra životného prostredia, László Sólymos (Most-Híd), rôzne záujmové a lobistické skupiny však tak dlho brzdili práce na novele zákona, až k jej schváleniu napokon nedošlo.

Preto sa Budaj rozhodol tentokrát požiadať s spoluprácu priamo poslancov Národnej rady, ktorí novelu zákona o životnom prostredí predložili ako poslanecký návrh. „Myšlienka, že sa majú iniciatívy ujať poslanci, ako im to umožňuje ústava a deje sa to aj v mnohých iných prípadoch, vznikla aj z praktických dôvodov. Ak totiž chceme dosiahnuť účinnosť zákona od 1. januára budúceho roku, bežný proces vzniku zákona dáva záujmovým skupinám také možnosti lobingu, brzdenia, odkladania, protestov, že by sa ten zákon s veľkou pravdepodobnosťou potkýňal tak, ako sa to dialo za pána Sólymosa,“ priznal Budaj.

Na pripomienkovací proces však na základe politickej dohody vyčlenili viac času, ako býva pri iných poslaneckých novelách a priestor na diskusiu bude aj medzi prvým a druhým parlamentným čítaním, ktoré by malo prebehnúť v septembri.

Budaj tvrdí, že ako konštruktívny vníma aj dialóg s novým ministrom pôdohospodárstva. „Pán Vlčan si uvedomuje realitu mojich argumentov. Štátne lesy sa nikdy nemôžu uchádzať o eurofondy, to by bola nedovolená štátna pomoc. A my pomoc týmto regiónom dlžíme,“ zhrnul Budaj.


Problém s medveďmi


Ako mimoriadne citlivý vníma minister životného prostredia problém, ktorý znovuotvorila tragická udalosť v doline Banskô v Liptovskej Lúžnej. Polícia tam 14. júna našla telo 57-ročného muža, ktorý zahynul po útoku medveďa.

Podľa Budaja je potrebné robiť tak dlhodobé opatrenia založené na vedeckých analýzach stavov a správania medveďov, ako aj okamžité zásahy tam, kde medvede stratili plachosť a ohrozujú obyvateľov miest a dedín v blízkosti lesov.

„Podceňovať tento problém nemožno, zásahový tím bude odstraňovať všetky synantropné medvede. Na každé hlásenie reagujeme. Je to tím vybavený vynikajúcou technikou a sú to ľudia školení v Nórsku a inde v zahraničí, kde majú s medveďmi oveľa väčšie skúsenosti, než my,“ povedal Budaj.

Medveď, ktorého musel tím nedávno odstrániť v Sučanoch, však bol podľa neho ukážkou nerozumného správania sa niektorých obyvateľov prílesných dedín. „Tam občan kŕmil medveďa celé roky, dával mu psie granule. A keď medvieďa vyrástlo a malo tri roky, už sa zrazu nikomu nezdalo príjemné, ľudia sa báli,“ povedal Budaj. Dodal, že medveď fyzicky nikoho neohrozil, zastreliť ho museli z preventívnych dôvodov. „Zrejme ani nechcel nikomu ublížiť, ale medveď jednoducho má svoju ochrannú vzdialenosť a keď sa do nej dostane cudzí človek, môže sa stať, že zaúčinkuje pud sebazáchovy,“ dodal Budaj.

Obrovským a roky rastúcim problémom je podľa neho množstvo potravín, ktoré ľudia vyhadzujú do nezabezpečených kontajnerov, alebo ich dokonca používajú ako návnadu pri posedoch poľovníci. „Reštaurácie, žiaľ, často nedodržujú predpisy. Snažíme sa ich pokutovať, ale úprimne poviem, že ak by sa naša inšpekcia životného prostredia rozbehla a poctivo všetko pokutovala, tak sa niektoré obce dostanú do nútenej správy. Tak ignorujú zákon a svoje vlastné bezpečie,“ povedal.

Ministerstvo životného prostredia podľa neho už v apríli požiadalo o analýzu počtov a lokalizácie medveďov na Slovensku Karlovu univerzitu v Prahe, údaje by mali byť k dispozícii v priebehu leta. „Tým, že to analyzujú v Karlovej univerzite je jasné, že do toho nezasahujú poľovníci ani ochranári a čísla budú objektívne. Sme pripravení viesť s verejnosťou, najmä v dotknutých lokalitách, diskusiu. Chceme s ľuďmi hovoriť a znovu dosiahnuť rovnovážny stav,“ povedal Budaj.

Zároveň však pripomenul, že v minulom roku bolo, zrejme aj kvôli pandémii COVID-19, v slovenských lesoch o 2,5 milióna turistov viac ako v roku 2019. Aj preto apeluje na samotných turistov, aby si uvedomovali, že cesta do prírody vždy prináša určité riziká a pripravili sa na ne. Smrteľný incident s útokom medveď bol na Slovensku zaznamenaný po prvý krát za posledných sto rokov, každoročne však umierajú ľudia v dôsledku precenenia svojich síl, rôznych nehôd, alebo na kliešťovú boreliózu. „Preto sa už teraz chcem obrátiť na všetkých rozumných ľudí, aby boli v lese opatrní. Rešpektujme riziká, ktoré má každá príroda,“ povedal Budaj.

Dodal, že problém so synantropnými medveďmi je dlhodobý, syntetický a treba ho riešiť na základe vedeckých poznatkov. „Ako dedovizeň sme zdedili nádhernú krajinu s krásnymi karpatskými lesmi, v ktorých máme tri šelmy, vlka, rysa a medveďa. So všetkými žili naši predkovia odkedy tu existujeme,“ pripomenul minister životného prostredia.