Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 1. november 2024Meniny má Denisa a Denis
< sekcia Publicistika

PÁL CSÁKY: Rozhodol som sa nekandidovať na post prezidenta SR

Foto: Tablet.TV

Sme parlamentnou stranou preto, že máme mandát v Európskom parlamente. To je pre SMK kľúčové. Ak tam môžem byť nápomocný, mojou povinnosťou je zúčastniť sa toho, povedal europoslanec SMK Pál Csáky.

Bratislava 31. júla (Teraz.sk) – Hoci Strana maďarskej komunity (SMK) pôvodne avizovala, že svojho prezidentského kandidáta vyberie zo štvorice Pál Csáky, József Menyhárt, László Miklós a Péter Őry už júni, napokon sa rozhodnutie presunulo na septembrový republikový kongres. Zmena však nastane aj v skupine potenciálnych kandidátov. „Rozhodol som sa, a oznámil som to strane, že nemienim kandidovať a nemienim sa zúčastniť kampane do prezidentských volieb. Ale som pripravený, v prípade dohody, viesť kandidátku SMK do európskych volieb,“ povedal v diskusii na TABLET.TV poslanec Európskeho parlamentu (EP) za SMK Pál Csáky.

Strana maďarskej komunity je podľa neho povinná ponúknuť svojim voličom dobrého prezidentského kandidáta, aby mali dôvod zúčastniť sa volieb. Na druhej strane, reálne šance menšinového kandidáta na zvolenie na post hlavy štátu nie sú podľa Pála Csákyho veľké.

„Obávam sa, že náš kandidát reálnu šancu nebude mať a trošku bude aj také vnútorné súperenie medzi našim kandidátom a pánom Bugárom. Čo nepovažujem za celkom vhodné, ale prosím, nech to je. Bude to o tom, či jeden bude mať sedem percent a druhý päť percent alebo opačne,“ povedal Csáky. Zároveň potvrdil, že dlhodobé rozpory medzi SMK a Mostom – Híd pretrvávajú a podpora prezidentského kandidáta Mosta – Híd je v jeho strane nepriechodná.



Csáky očakáva veľké množstvo prezidentských kandidátov a špinavú, neférovú volebnú kampaň. Vzhľadom na blízkosť termínov prezidentských a európskych volieb by sa preto chcel koncentrovať skôr na eurovoľby, ktoré majú pre SMK, ktorá už tretie volebné obdobie nie je v Národnej rade SR, zvlášť veľký význam. „Sme parlamentnou stranou preto, že máme mandát v Európskom parlamente. To je teraz pre SMK kľúčové. Ak tam môžem byť nápomocný, mojou povinnosťou je zúčastniť sa toho. A nenechať to ovplyvniť nevhodnou prezidentskou kampaňou. A potom sa uvidí,“ vysvetľuje Csáky.

Dodáva, že pri posledných eurovoľbách chýbalo SMK len niekoľko tisíc hlasov na to, aby získala aj druhý euromandát a tentokrát môže byť šanca ešte vyššia, keďže Slovensko by malo po brexite získať o jeden post europoslanca naviac. „SMK chýbalo len niečo cez tritisíc hlasov na to, aby sme mali aj druhého europoslanca. Aj teraz to bude jedna z priorít. Ak bude brexit, Slovensko dostane ešte jedného europoslanca a šanca nie len teoretická,“ povedal.


Nálady voličov


Na druhej strane, aj nálady európskych voličov, vrátane slovenských, sa podľa Csákyho menia. „Všetky silné politické strany v EP, vrátane Európskej ľudovej strany, kde som členom, si nechali urobiť predbežnú analýzu a v EP je menšia panika. Zdá sa, že nezaradené strany naberajú na sile a budú v Európskom parlamente silnejšie. A doterajšie stabilné strany, ako Európska ľudová strana (EPP), socialisti a liberáli, strácajú. U EPP hrozí, že môže stratiť 30 – 35 mandátov. Pred bránami je strana pána Macrona, dve silné politické strany z Talianska, nemecká AfD,“ upozornil Csáky.

„Zložitejšie to bude aj na Slovensku, predpokladá sa, že by sa do EP mohla dostať strana pána Kotlebu. Doteraz sa všetci trinásti poslanci, zvolení na Slovensku, raz za mesiac stretávali na pracovnom obede a diskutovali o pracovných súvislostiach. Nie vo všetkom sa zhodneme, ale vážime si jeden druhého. Obávam sa, že po budúcich voľbách tento mechanizmus aplikovateľný nebude, bude problém si sadnúť k jednému stolu s eurposlancom pána Kotlebu,“ povedal.

Na poznámku, že je otázne, nakoľko budú voličov ĽS – NS Mariana Kotlebu eurovoľby vôbec zaujímať, Csáky reagoval, že takto v minulosti na nezáujem svojich voličov o európsku problematiku doplatila SNS. Na Slovensku však býva aj celková volebná účasť rekordne nízka, čo podľa Csákyho hrozí aj pri nadchádzajúcich voľbách. „V tom prieskume vyšlo Slovensko ako krajina, kde sa na eurovoľby pripravuje najmenej potenciálnych voličov,“ poznamenal.

„Rád by som ocenil aktivity TASR, že sa pravidelne venujete aj týmto témam. Veď sme Európania. A veci v Európe generálne nejdú dobrým smerom. Európska únia v uplynulých troch – štyroch rokoch vyprodukovala viac problémov, ako bola schopná riešiť,“ dodal. Paradoxne, práve naliehavosť európskych problémov by podľa neho tentokrát mohla voličov motivovať k účasti.

„Musíme našich voličov upozorniť, že sú tu aj určité nebezpečenstvá, problematika chýbajúceho lídra alebo líderstva, orientácie Európskej únie, problematika spolupráce s partnermi. S USA, Ruskom, Tureckom sa to komplikuje, z Ukrajiny už je každý unavený. Je tu nový fenomén migrácie, ktorý tlačí na Európsku úniu a tá doteraz nemá v tejto veci jednotnú politiku,“ pripomenul. „Sú tu otázky bezpečnosti a spolupráce bezpečnostných zložiek, veď sme tu mali v uplynulých rokoch atentáty. Nie je úplne doriešená stabilita eura a eurozóny. A brexit, samozrejme. Je tu šesť – sedem životne dôležitých otázok, ktoré sa budú dotýkať aj každodenného života našich občanov,“ podčiarkol Csáky.


Petičný výbor


Dodal, že on osobne je v EP podpredsedom petičného výboru a na túto pôdu sa v niektorých prípadoch snaží preniesť aj témy týkajúce sa problémov Slovenska. “Sú tam otvorené témy odpadu a skládky vo Vrakuni. Čo je otázka možného ovplyvnenia kvality vody na celom Žitnom ostrove. Je tam otázka tej novej aktivity na spaľovanie odpadov v Štúrove. Aktuálne sa na mňa obrátili tri občianky Slovenskej republiky, že chcú otvoriť formou petície aj vraždu pána Kuciaka. Chcú, aby to bola otvorená téma aj na európskej úrovni. Aby mal Európsky parlament na základe čoho tlačiť na slovenské orgány,“ povedal europoslanec za SMK.

„A čo sa týka poľnohospodárskych dotácií, ďalšia skupina europoslancov príde na Slovensko v októbri a budeme skúmať toto pozadie. Ak pán generálny prokurátor hovorí, že to bolo už niekoľko rokov systémovo zlé, ja sa pýtam, kto bol generálny prokurátor pred rokom alebo dvoma,“ dodal Pál Csáky.


Komunálne voľby


Tradične najsilnejšia je SMK na komunálnej úrovni. Septembrový kongres preto nebude len vyberať prezidentského kandidáta, ale bude sa venovať najmä jesenným komunálnym voľbám. „Nemôžeme oddeliť jednotlivé voľby od seba, má to súvis aj s komunálnymi voľbami. SMK je v komunálnych voľbách dosť silná, aj teraz by sme chceli byť z hľadiska celoštátneho výsledku na treťom alebo štvrtom mieste,“ povedal Csáky.

„Už dnes máme veľa starostov, primátorov a komunálnych poslancov. Keďže komunálne voľby budú v novembri, spojíme momenty ako prezentovanie našich kandidátov, koncom septembra budeme oslavovať dvadsať rokov existencie SMK, bude veľký kongres a ten bude zároveň oficiálnym otvorením ostrej kampane do miestnych samospráv. Tam chceme prezentovať aj mená našich kandidátov na starostov, primátorov a miestnych poslancov a tam bude oficiálne oznámené aj meno nášho kandidáta do prezidentských volieb,“ zhrnul Csáky.

Veľkú spoluprácu medzi Mostom – Híd a SMK Csáky neočakáva ani v komunálnych voľbách, tu ju však na miestnej úrovni v konkrétnych prípadoch pripúšťa. „Komunálna politika je vždy trochu iná, závisí od toho, či miestni ľudia vedia spolupracovať alebo nie. Ale nebude toho veľa,“ povedal.

Heslom SMK v komunálnych voľbách bude podľa neho bude čistota a efektívnosť miestnej politiky. „Nejaký generálny odkaz z centra SMK nebude, necháme voľné pole pôsobnosti našim kandidátom a miestnym organizáciám. Vieme si predstaviť spoluprácu s každou demokratickou stranou. Absolútnu blokáciu na všetkých úrovniach, to znamená aj miestnej, máme tú, že nespolupracujeme s fašistami a komunistami,“ uzavrel Csáky.