< sekcia Publicistika

PÁL CSÁKY: Napriek vernosti Mostu–Híd Ficova vláda štyri roky nevydrží

Pál Csáky, poslanec EP za SMK. Foto: Tablet.TV

Podľa europoslanca SMK je v tejto chvíli v Európe minimálne 15 000 potenciálnych vojakov teroristických organizácií, ktorých sem poslal Islamský štát. Pál Csáky to uviedol v diskusii na Tablet.tv.

Bratislava 19. októbra (Teraz.sk) – Strana maďarskej komunity (SMK) je úspešná s regionálnych, komunálnych, aj európskych voľbách, ale už tri krát za sebou nepostúpila v parlamentných voľbách do Národnej rady SR. Je však pravdepodobné, že vláda Roberta Fica nevydrží celé štyri roky volebného obdobia, preto musí byť SMK pripravená na „Deň D“ a v správny čas znovu zaútočiť na parlamentné pozície. V diskusii na TABLET.TV to povedal europoslanec SMK Pál Csáky.

„Najvernejším členom tejto koalície bude asi Most – Híd. Lebo oni už tak spálili mosty za sebou, že nemajú inú možnosť, len vydržať v tejto čudnej koalícii. Uvidíme, akú hru zohrá SNS. Vidím tam určité pohyby, aj určitú rivalitu medzi SNS a Smerom,“ poznamenal Csáky. „A čo je určité nóvum, to sú vnútorné pohyby v samotnom Smere. Pravdepodobne aj tu platí zákon, že keď je strana veľmi dlho pri moci, skorumpuje sa, vyrábajú sa problémy a vnútorné napätie bude raz také, že sa strana môže rozdeliť. Ani zdravotné kapacity pána Fica nie sú neobmedzené,“ konštatoval. Dodal, že neočakáva veľké zmeny v nasledujúcich dvanástich mesiacoch, ale to neznamená, že koalícia vydrží štyri roky.

Podľa Csákyho SMK, na rozdiel od Mosta – Híd, nemá rezervoár slovenských voličov, čo ju oslabuje v boji o parlamentné kreslá. V maďarskej komunite je však podľa neho podpora SMK stabilizovaná, zatiaľ čo Most – Híd tu voličov stráca.

Bod zlomu


„Na kongrese v roku 2007 sme reagovali na situáciu, že v SMK sa do roku 2006 vytvoril veľký problém. A to bola korupcia v strane a v šedej zóne za stranou. Riešili sme to výmenou predsedu Bélu Bugára. V živote nás nenapadlo, že sa formou zmiešanej strany Most - Híd vráti na politickú scénu,“ rekapituluje Csáky. Predsedom SMK sa vtedy stal práve Pál Csáky. Potom, ako strana neuspela v nasledujúcich parlamentných voľbách, však z funkcie odstúpil.



SMK v nasledujúcich rokoch uspela v komunálnych a regionálnych voľbách a Pál Csáky sa prebojoval aj do europarlamentu. Do NR SR sa však už nedostala. „Most – Híd medzi občanmi maďarskej národnosti klesá. Ale tí ľudia, ktorí od nich odišli, sa nevrátili k nám. Ak analyzujete účasť v tohoročných parlamentných voľbách, najnižšia bola v okresoch Komárno, Dunajská Streda, Rimavská Sobota, Trebišov, kde sme silní. Ľudia ostali doma,“ tvrdí Csáky.

„Tak SMK urobilo nezvyklý krok, zvolili sme predsedu, ktorý je nová tvár a skúsime osloviť aj ľudí, ktorí doteraz neboli aktívni. Aj toto je cesta, netvrdím, že už máme v tejto oblasti úspechy. Zdá sa, že zatiaľ nie. Ale títo mladí ľudia, ktorí sa dostali do čela SMK, majú nárok na rok – dva a pred ďalšími voľbami uvidíme, ako ďalej,“ povedal na margo tohoročného zvolenia Józsefa Menyhárta do čela SMK.

Ambície


Ambíciou SMK v budúcoročných voľbách do VÚC je podľa Csákyho udržať si súčasné postavenie. „V týchto voľbách ide o voľbu osobností a tých máme veľa. Tak isto si myslím, že máme šancu byť úspešní aj na ďalší rok v komunálnych voľbách. Možno aj vo voľbách do Európskeho parlamentu,“ povedal Csáky. „Budúce voľby do parlamentu, nech budú kedykoľvek, budú pre SMK veľmi dôležité, lebo sme sa do NR SR už tri krát nedostali. Prekáža mi, že s tým niektorí kolegovia už akoby vedeli žiť. Zmierili sa s tým, že SMK na celoštátnej úrovni kope druhú ligu. Mne to nevyhovuje. Myslím si, že SMK sa má snažiť vrátiť do parlamentu,“ vyhlásil Csáky.

Dodal, že on osobne v tejto chvíli vidí svoje uplatnenie v europarlamente. „Aj tento rok som bol oslovený, aby som sa vrátil na čelo SMK. V maďarskej komunite existuje vrstva ľudí, ktorí mi fandia a ktorým veľmi ďakujem za podporu. Pravdepodobne aj toto bolo jednou z príčin úspechu pri eurovoľbách, povedal. "Ale ja som tímový hráč. Nejaké veľké ambície v tejto oblasti nemám. Všetky moje budúce kroky podriaďujem tomu, ako sa rozhodne kolektív v SMK. Ak bude potrebné, aby som bol aktívny v jednej oblasti a dohodneme sa na tom, tak to zoberiem. Ak bude potrebné urobiť ďalšie aktivity v iných oblastiach, tak sa to uvidí,“ dodal Csáky.

„Ďalšie eurovoľby budú v roku 2019, sú ešte ďaleko. Už som sa trochu udomácnil v Európskom parlamente, mám tam aj určité čiastočné úspechy a veľa kontaktov. Nehovoriac už o tom, že som svojim voličom povedal, že je to na päť rokov, tak sa snažím toto volebné obdobie využiť efektívne. Ale aj dovtedy, v čomkoľvek môžem byť nápomocný kolegom v SMK, budem. Som súčasťou vedenia SMK, môžem dávať nápady a návrhy, s pánom predsedom a ostatnými ľuďmi som v kontakte takmer denno – denne,“ zdôraznil.

Migračná kríza


Csáky v diskusii komentoval aj aktuálnu situáciu v Európe, na Slovensku a Maďarsku z hľadiska riešenia migračnej krízy. „Obávam sa, že to nie je len európsky, ale svetový problém. Migrácia bude aktuálna ešte roky. Veľké masy sú pripravené strednej v Afrike, ďalšie v strednej Ázii. Klimatické zmeny a politické krízy tlačia ľudí zo svojich rodísk. Európska únia na to nie je pripravená,“ povedal.

„To, čo EÚ a Nemecko urobili vlani, že pustili 1 200 000 ľudí prakticky bez registrácie, to v histórii nemá obdobu. Európa tento svetový problém nebude vedieť riešiť sama. Podľa môjho názoru treba zapojiť aj NATO a vytvoriť v severnej Afrike a severozápadnej Ázii bezpečnostné zóny. Nehovorím len o mestách, ale o väčších územiach, kde by NATO garantovalo bezpečnosť,“ tvrdí Csáky. „A EÚ, USA, ale podľa mňa aj bohaté arabské štáty by mali prispieť k tomu, aby sa tam vybudovali také infraštrukturálne a ekonomické možnosti, aby sa tam ľudia usadili a nemali dôvod ísť ďalej do Európy. A treba vyvinúť veľké úsilie aj na to, aby sme filtračnú zónu vytvorili tam,“ zdôrazňuje. Ak by sa migranti prvý krát posudzovali ešte kým sú mimo Európy, podľa Csákyho by sme sa vyhli mnohým problémom.

„Nemecký zákon napríklad hovoril o tom, že ak má byť niekto repatriovaný, vrátený z Nemecka do zeme pôvodu, má dostať – a to je veľmi humánne – minimálne týždeň na to, aby si vybavil všetky veci,“ vysvetľuje. „Takže dostal vyrozumenie od úradov, napríklad, že na budúci týždeň v piatok o desiatej prídeme pre vás, ideme vás deportovať. Hádajte, koľko takýchto ľudí našli doma. Teraz tieto zákony idú meniť, rovnako ako sociálne podpory,“ dodal.

Na margo vyhlásenia talianskeho premiéra Mattea Renziho, podľa ktorého by štáty odmietajúce migračné kvóty mali prísť o eurofondy, Csáky povedal, že ľudsky a politicky chápe Renziho nervozitu, ale jeho návrh nepovažuje za reálny. „Eurofondy sú fondy solidarity. Nemyslím si, že sa to dá takto mechanicky spojiť a trestať krajiny s rezervovanejším postojom k migrantom. Skôr si myslím, že sa v ďalšom programovacom období, vytvorí silnejšia rezerva na riešenie migračného problému na úkor štrukturálnych fondov,“ odhadol.

Referendum v Maďarsku


Maďarské referendum síce viac ako deväťdesiatimi percentami hlasujúcich odmietlo migračné kvóty, v dôsledku nízkej volebnej účasti však bolo neplatné. „Zmysel referenda bol zvýšiť svoju legitimitu. Aby maďarská vláda a maďarský premiér mohol pri rokovaniach v Bruseli ukázať, že to nie je len jeho názor, ale aj názor občanov,“ hodnotí Csáky. „Z tohto hľadiska výsledok nie je veľmi dobrý. Podľa prieskumov verenej mienky má rezervované postoje k migrantom 70 – 75 percent obyvateľov Maďarska. Ľudia asi mali dojem, že to nie je len o tejto téme a má to aj vnútropolitický kontext. Takže radšej ostali doma. Aj keď uznám, že viac ako 90 percent je tiež argument. V západnej Európe však panuje úzus, že ak referendum podľa zákona nie je platné, akoby neexistovalo,“ vysvetlil Csáky.

Napriek tomu by podľa neho štáty V4 mali byť v tejto otázke aktívne, keďže migračný tlak ekonomicky, sociálne, aj bezpečnostne ohrozuje všetky európske štáty. „Je to aj bezpečnostný problém. Islamský štát sem posiela svojich ľudí, prezident Europolu povedal v Európskom parlamente, že v Európe je minimálne 15 000 takýchto potenciálnych vojakov teroristických organizácií. Informácie o nich máme obmedzené,“ vyhlásil.

„Ak vnímame situáciu tak, že je to svetový problém a bude pokračovať, je opodstatnené od každého očakávať, že sa bude spolupodieľať na riešení. Takto vnímam solidaritu. Ale akceptoval by som názor všetkých hráčov, ako chcú prispieť k tejto veci. Ja som už kritizoval V4, že nevyužíva skutočnosť, že predsednícka krajina EÚ je z tohto zoskupenia,“ uviedol Csáky. „Lebo dnes to vyzerá tak, že západná Európa a Brusel navrhuje riešenia, teraz nechajme bokom, nakoľko sú reálne, a my len stále hovoríme nie. Teraz by sme mohli využiť možnosť a právo predsedajúcej krajiny dať na stôl alternatívne návrhy,“ uzavrel europoslanec za SMK.