Bratislava 6. apríla (TASR) – Kým sa kliešť pricicia na človeka, môže to trvať aj niekoľko hodín. Pohybuje sa po oblečení človeka alebo po jeho tele a hľadá miesta, kde je najjemnejšia koža, povedala v relácii TASR TV Zdravie vedkyňa z Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied (SAV) v Bratislave Markéta Derdáková.

Keď parazit nájde vhodné miesto, prereže kožu „klepietkami" (chelicerami), ktoré vyrastajú zo základne hlavičky nad tzv. chobôtikom (hypostom), ktorý sa po prerezaní kože zasunie do kože a následne začne kliešť cicať. „Kliešte si radi hľadajú miesto na tele napríklad v ohybe za kolenami, pod pazuchami, za uchom, na bruchu, na intímnych miestach,“ spresnila.

Pozrite si diskusiu s Markétou Derdákovou v televíznom formáte


Keď si človek kliešťa na tele nájde, dôležité je ho vybrať čo najskôr. „Najskôr pootočíme kliešťa do jednej alebo druhej strany, aby sa uvoľnil, a potom ho pinzetou vytiahneme,“ poradila odborníčka, podľa ktorej smer, do ktorého kliešťa točíme nezohráva žiadnu úlohu. Miesto potom treba poriadne vydezinfikovať.

Kliešť je parazit, živí sa výlučne krvou hostiteľa a môže prenášať pôvodcov rôznych infekčných alebo parazitárnych ochorení na ľudí alebo zvieratá. Na Slovensku sa najčastejšie vyskytuje kliešť obyčajný. „Prenáša najviac pôvodcov ochorení. Či už je to vírus kliešťovej encefalitídy alebo sú to baktérie, ktoré vyvolávajú lymskú boreliózu,“ spresnila Derdáková. Dodala, že u zvierat, na ktoré sa pricical infikovaný kliešť, sa môžu vyskytnúť aj ďalšie ochorenia, napríklad babezióza.

Častým príznakom lymskej boreliózy býva červená vyrážka. „Prejaví sa začervenaním miesta, kde sa kliešť pricical. V strede začervenaného miesta môže dochádzať k zosvetleniu,“ vysvetlila odborníčka. Červený kruh podľa nej môže dosahovať od cca päť až desať a viac centimetrov. „Vyrážka svrbí, objavuje sa okolo 10 až 14 dní od pricicania infikovaného kliešťa,“ dodala.

Vypočujte si rozhovor s Markétou Derdákovou vo forme PODCASTU


Približne u 30 až 40 percent nakazených ľudí sa takáto vyrážka neobjaví. Ďalšími príznakmi choroby sú horúčka okolo 37,5 až 38 stupňov, bolesti kĺbov a celého tela ako pri chrípke, tuhnutie šije, nočné potenie.

Kliešťová encefalitída sa prejavuje vysokými teplotami a bolesťami hlavy. „Objavujú sa väčšinou po 10 - 14 dňoch od nakazenia, avšak môže to byť aj 28 dní,“ uviedla vedkyňa.

Hoci sa kliešťová sezóna zvyčajne začína v marci, vedci zistili, že ich aktivita je celoročná. „Vieme povedať, že v Bratislave boli aktívne kliešte celý rok, aj v zime,“ uviedla. Aktivitu kliešťov podľa nej vedci sledujú v prostredníctvom tzv. kliešťových záhradiek, ktoré inštalovali na viacerých miestach v Bratislave (les v areáli SAV pri Devínskom jazere alebo v Botanickej záhrade) ako aj vlajkovaním číhajúcich kliešťov v ich prirodzenom prostredí.

Do jedného z projektov zameraných na výskyt kliešťov sa môže zapojiť aj verejnosť. „Pripravujeme webovú stránku, prostredníctvom ktorej môžu ľudia nahlasovať výskyt kliešťa v rámci celého Slovenska,“ povedala. Takýmto spôsobom chcú vedci mapovať rozmanitosť druhov kliešťov na Slovensku ako aj výskyt nepôvodných „exotických“ kliešťov, ktoré sa na naše územie môžu dostať z južných oblastí.

Kliešte sa vyskytujú všade, kde sa nachádza vegetačný porast, v mestách, záhradách, parkoch, lesoparkoch, na lúkach, no najčastejšie v lesoch. „V mestách je napríklad veľa drozdov, ktoré sú významnými rezervoárovými hostiteľmi borélií,“ vysvetlila. Dodala, že kliešte môžu roznášať aj hlodavce, jašterice, vtáky. „Netreba sa ale báť, pretože v mestách, kde sú miesta pokosené a v lete výrazne suché, je výskyt kliešťov nízky,“ upozornila.

Podľa vedkyne je vhodné do prírody chodiť v dlhých nohaviciach a v tričku s dlhým rukávom. Používať repelenty proti kliešťom, a vždy po návrate domov si prezrieť celé telo, oprať oblečenie a osprchovať sa. „Kolegovia v Nemecku zistili, že kliešť prežije aj keď ho vyperiete v práčke pri 40-tich stupňoch. Na druhej strane, ak si ho aj domov prinesiete, veľmi dlho by prežiť nemal, pretože potrebuje vlhkosť, a keď ju nemá, vyschne,“ uzavrela.