< sekcia Publicistika

FOTOGRAFIE: Legendárne ŽIGULI sa začalo sériovo vyrábať pred 50 rokmi

Na archívnej snímke z 28. novembra 1973 v Čiernej nad Tisou sovietske automobily u nás. Sovietske automobily majú na našom trhu už svoju tradíciu a pevné miesto. Svoju pozíciu si vydobyli hlavne spoľahlivosťou. O tom, že obľuba sovietskych automobilov je veľká, svedčí aj štatistika: v októbri sa počet šťastných majiteľov áut typu Moskvič, Volga, alebo Žiguli zvýšil v ČSSR o 4382. Len osobných áut Žiguli Vaz 2101 až 2103 sa doteraz u nás odpredalo 41 432 kusov. Na snímke ďalší šťastný majiteľ. Foto: TASR/Tibor Babjak

Pre pamätníkov: Ján Šmihula píše o tom, ako sa taliansky model stal symbolom sovietskeho automobilového priemyslu. Fotografie z archívu TASR sú s originálnymi pôvodnými popiskami zo 70-tych rokov.

Bratislava 9. septembra (Teraz.sk) – Doslova sizyfovskú úlohu postavilo stranícke vedenie v bývalom Sovietskom zväze pred budovateľov automobilky v meste Togliatti. Keďže 22. apríla 1970 si Zväz sovietskych socialistických republík (ZSSR) pripomínal sté výročie narodenia zakladateľa štátu Vladimira Iljiča Lenina, museli do tohto dátumu nielenže postaviť jeden z najväčších závodov v Európe, ale v ňom aj spustiť sériovú výrobu nového osobného auta. To všetko za tri a pol roka.

Úlohu napokon splnili, nad čím mnohí neveriacky krútili hlavami, i keď prvých šesť áut značky VAZ-2101 pod názvom Žiguli bolo zmontovaných doslova na kolene ešte v prakticky mŕtvej montážnej hale. Sériová výroba sa oficiálne rozbehla 9. septembra 1970.

Všetko sa ale začalo v roku 1966, kedy sovietska vláda prijala uznesenie o výstavbe nového závodu malolitrážnych áut v meste Togliatti, pretože krajine chýbalo ľudové vozidlo. V polovici 60. rokov sa vyrábalo v Sovietskom zväze okolo 150.000 osobných áut ročne. Z nich viac ako 80.000 tvorili Moskviče, avšak väčšina z nich bola určená na export. Moskvič, ani Zaporožec či Volga, ktorá zapĺňala najmä garáže vládnych budov a štátnych úradníkov, nestačili ani zďaleka pokryť potreby trhu.

Na archívnej snímke z 26. marca 1969 v Čiernej nad Tisou Moskviče 400 pre ČSSR. V prekládkovej stanici v Čiernej nad Tisou preložili v tomto roku už 1500 osobných automobilov značky Moskvič 400, ktoré prišli zo Sovietskeho zväzu pre čs. zákazníkov.
Foto: TASR - Ján Kunco


Na archívnej snímke z 28. novembra 1973 v Čiernej nad Tisou sovietske automobily u nás. Na snímke nová zásielka automobilov Moskvič 412.
Foto: TASR/Tibor Babjak


Vzápätí po uznesení vlády podpísalo sovietske Ministerstvo zahraničného obchodu dohodu s talianskou automobilkou Fiat o vedecko-technickej spolupráci v hodnote takmer 650 miliónov dolárov. Súčasne padol verdikt, že prototypom nového sovietskeho sedanu sa stane Fiat 124, ktorý získal v roku 1967 titul európske auto roku. Pre úplnosť treba dodať, že v hre bol aj francúzsky Renault.

Na archívnej snímke zo 6. apríla 1972 v Bratislave Automobil roka FIAT 127. Fiat 127, výrobok talianskeho automobilového priemyslu v Turíne sa stal v Československu autom roku 1971. 37 členná jury dala z 1480 maximálne dosiahnuteľných bodov 1224 bodov modelu FIAT 127. Zástupcovia slovenského technického týždenníka Technické noviny a Klubu motoristických novinárov pri ZSN a SČN, ktorí súťaž organizujú, odovzdali vo štvrtok 6. apríla v bratislavskom Devíne cenu talianskym výrobcom.
Foto: TASR - Ivan Dubovský


Sovietsky automobilový gigant - Volžský automobilový závod (VAZ), v tom období jeden z najväčších v Európe, bol postavený v meste pomenovanom na počesť vodcu talianskej komunistickej strany Togliattiho, ktorý zomrel v roku 1964 na Kryme. Aká to irónia osudu, lebo to bol práve Palmir Togliatti, ktorý často ostro kritizoval Fiat za vykorisťovanie pracujúcich a na závode v Turíne sa na jeho podnet neraz konali rozsiahle štrajky.

Tvrdý boj sa zvádzal tiež o názov nového auta. Na pomoc prišiel sovietsky motoristický časopis Za volantom (Za ruljom), ktorý vyhlásil celoštátnu anketu s cieľom nájsť najvhodnejšie meno pre štvorkolesového tátoša s tým, že malo byť zvučné, originálne a ľahko zapamätateľné. Čitatelia zasypali v decembri 1968 redakciu stovkami listov, keď poslali celkove 1812 návrhov.

Do najlepšej päťky sa prebojovali názvy Volžanin, Mečta, Družba, Žiguli a Lada. Vybraný bol názov Žiguli, podľa Žigulských hôr rozprestierajúcich sa nad riekou Volga neďaleko mesta Togliatti. Vzhľadom na okrúhle výročie vodcu boľševickej revolúcie V. I. Lenina niektorí horlivci navrhovali, aby sa nové auto volalo VIL-100.

Na archívnej snímke z 22. júla 1973 dopravný ruch na Námestí SNP v Bratislave. Všimnite si autá zn Lada, Žiguli a Škoda.
Foto: TASR/Jozef Teslík


Spoľahlivá a na údržbu nenáročná legendárna Kopejka, ako VAZ-2101 v Rusku podľa predných svetiel ľudovo nazývali - bola oficiálne pokrstená menom Žiguli 7. septembra, teda dva dni pred spustením sériovej výroby 9. septembra 1970. Avšak, čoskoro po začatí výroby modelu VAZ-2101 prišiel vhod aj názov Lada, pretože podľa kompetentných autá určené na export potrebovali mať meno ľahšie vyslovovateľné a oveľa ľubozvučnejšie.

Prvých šesť áut štvordverového sedanu s motorom s objemom 1198 cm3 a výkonom 44 kW sa podarilo robotníkom zmontovať zo soboty na nedeľu 19. apríla 1970. Dve boli modré a štyri višňovočervenej farby, čo malo symbolizovať farby ruskej zástavy. Samotná sériová výroba VAZ-2101 sa pomaly rozbehla až v auguste 1970, pričom jej oficiálny začiatok bol oznámený 9. septembra 1970, kedy sa vyrobili aj prvé autá určené na predaj. Do konca roku 1970 sa vyrobilo ešte 21.530 modelov VAZ-2101 a v roku 1973 opustilo závod v Togliatti už takmer 380.000 áut.


FOTOGALÉRIA: Archívne fotografie automobilov z 50-tych, 60-tych a 70-tych rokov minulého storočia v Československu


V porovnaním s talianskym Fiatom 124 prešlo jeho sovietske dvojča viacerými úpravami – celkove ich bolo približne osemsto, keď sa dotýkali napríklad motora, bŕzd, vystuženia a spevnenia karosérie, zosilnenia podvozku, kúrenia, výšky auta, takže VAZ-2101 bol o 90 kilogramov ťažší ako Fiat.

O ruské auto 20. storočia bol značný záujem tak doma, ako aj v zahraničí. Stalo sa doslova bestsellerom sovietskeho automobilového priemyslu. Mnohí záujemcovia naň museli čakať dlhé roky. Predávalo sa vo viacerých krajinách nielen bývalého východného bloku, ale tiež napríklad v Rakúsku, vo Švajčiarsku, vo Francúzsku, vo Fínsku, v Spojenom kráľovstve, v Egypte a dokonca aj v Austrálii i v Japonsku. Mnohí vodiči s nim brázdili aj naše cesty.

Na archívnej snímke z 5. novembra 1989 dlhá rada osobných automobilov značiek Trabant a Lada je na nemecko-československom hraničnom priechode pri Schirndinge (Bavorsko).
Foto: TASR/DPA


V Československu dostal VAZ familiárne pomenovanie „Žigulík“. U nás sa po prvý raz propagačne objavil na východnom Slovensku v apríli 1971, pričom záujemcovia si ho mohli kúpiť za 65.000 korún. Mnohí však o aute iba snívali a zostali im len oči pre plač, nielen kvôli cene, ale nedočkali sa ho aj kvôli dlhým čakacím lehotám.

V Sovietskom zväze najpredávanejšie a najobľúbenejšie rodinné auto sa vyrábalo 18 rokov. Až do roku 1988 opustilo výrobné linky v meste Togliatti takmer päť miliónov áut VAZ-2101 rôznych modifikácií.

Svoj lesk nestratili tieto veterány ani v súčasnosti. Tak napríklad tento rok si záujemca v Spojených štátoch kúpil VAZ-2102 (kombi) v „ideálnom stave“ za 18.295 dolárov, čo je v prepočte takmer jeden a pol milióna rubľov.