< sekcia Publicistika

GLOSA M. KOPCSAYA: Už nám zasa chýba hodina, na jeseň nám ju vrátia

Márius Kopcsay, komentár Foto: Teraz.sk

Márius Kopcsay glosuje striedanie času.

A nastal deň, keď mnohým z nás chýba hodina. Obdobie prechodu na letný čas by malo byť jedno z posledných – keďže od roku 2022 by sa malo tradičné „posúvanie hodiniek“ skončiť. Paradoxne práve tento rok ho možno mnohí vnímajú menej dramaticky, keďže nový koronavírus a ochranné opatrenia proti nemu vykoľajili náš každodenný život a uzavreli ho do karantény.

Niektorí pracujú z domu, iní nemôžu pracovať vôbec. Cez to všetko spoločnosť čaká diskusia o tom, či sa do roku 2022 dohodne na celoročnom stredoeurópskom alebo celoročnom stredoeurópskom letnom čase. A stúpenci oboch táborov sa budú pretekať v pádnych argumentoch, hoci nie vždy kvalifikovaných.

Stredoeurópsky čas nie je zimný
O tom, že ľudia tejto téme veľmi nerozumejú svedčí už len fakt, že používajú termín "zimný čas". To, čo včera skončilo, prosím pekne nebol zimný čas. To je ten normálny, zodpovedajúci nášmu časovému pásmu, teda stredoeurópsky.

Zimný čas je opak letného – teda sa pri ňom oproti prirodzenému času posúvajú hodinky nie o hodinu dopredu, ale o hodinu dozadu. V Československu experimentálne platil po 2. sv. vojne, ale neosvedčil sa. Len si predstavte, v zime by už o tretej poobede bola tma. V niektorých štátoch sveta platí dodnes.
Slovensko sa zhodou okolností nachádza takmer presne v strede stredourópskeho časového pásma, čo znamená, že pri SEČ je naozaj slnko najvyššie v nadhlavníku tesne pred dvanástou na obed. V prvý jarný deň, 20. marca v Bratislave vyšlo slnko o 5:55, zapadlo o 18:03, najvyššie bolo o 11:59.

Sú totiž krajiny – na západ od nás – ktoré sú celoročne posunuté. Napríklad v takom Madride na prvý jarný deň vyšlo slnko o 7:19 a zapadlo o 19:26, teda približne o hodinu a štvrť neskôr, než u nás. O čosi menší ale podobný posun má Paríž. Teda Francúzi či Španieli majú letný čas vlastne stále – ich stredoeurópsky sa z astronomického hľadiska zhoduje s našim letným. A v lete majú „ešte letnejší“ čas, keď napríklad dnes v Madride vyšlo slnko o 8:04 a zapadá o 20:35 a teda astronomické poludnie tu majú o 14:19 popoludní.


Večerné svetlo nám bude chýbať
Treba tiež dodať, že čas východu a západu slnka sa posúva podľa zemepisnej dĺžky. Zatiaľ čo zemepisná šírka má vplyv na dĺžku dňa – čím viac na sever, tým kratšie dni v zime a dlhšie dni v lete, čím viac na juh. tým sú rozdiely v dĺžke dňa v závislosti od ročného obdobia menšie...

Francúzi či Španieli majú čas takto excentricky posunutý aj preto, aby boli zladení s ostatnými európskymi štátmi, ale tiež preto, že to zodpovedá trendu spoločenského života.

Človek dnes neskôr vstáva a neskôr chodí spať, než kedysi. V starých českých či slovenských filmoch, všimnime si, sú o šiestej ráno plné ulice. Dnes sú o takomto čase prázdne ako počas karantény.

To by hovorilo v prospech celoročného letného času na Slovensku, pretože je určite príjemné využívať viac večerného svetla po 18. alebo po 19. hodine, v období najdlhších dní dokonca až do 21. hodiny večernej.
V prípade, že by sme sa vrátili na celý rok k SEČ, toto svetlo by nám chýbalo. Navyše ak bude slnko v lete vychádzať pred 4. ráno, akurát si pred ním budeme sťahovať žalúzie.


Dedičstvo cisára a ranné vstávanie
Ale zas, ak budeme mať letný čas po celý rok, v zime budú školáci nieže chodiť do školy, ale aj začínať vyučovanie za tmy. Veľa ľudí je ešte vždy naviazaných na tradíciu skorého vstávania (zdravotníctvo, školstvo). Tým všetkým pribudne rannej tmy.

Vedci márne hovoria, že deti sú permanentne nevyspaté. Ranné vstávanie ako dedičstvo c. k. monarchie a jej nespavého cisára, nie a nie opustiť. Mnohí považujú ranné vstávanie za prejav pracovitosti, zatiaľ čo večerné „ponocovanie“ sa posudzuje zhýralosť. Veď aj to ranné vtáča ďalej doskáče, to poznáme.

Teda debata o tom, čo bude, keď pretáčanie hodiniek nebude, ešte bude zaujímavá a podmienka, aby mala Európa naďalej rovnaký čas, sa javí už takmer nesplniteľná. Možno mnohí prídu na to, že Slovensko svojou polohou – a pomerne veľkým rozdielom medzi dĺžkou dňa v zime (8 hodín) a v lete (16 hodín) je priam ideálnym adeptom na posúvanie hodiniek. A že komplikácie môžu byť väčšie, než prechodný diskomfort ľudí, ktorí časový posun znášajú ťažšie.

Tá tohtoročná stratená hodinka sa nám každopádne ešte vráti. Tá budúcoročná – to zatiaľ nik nevie.