< sekcia Publicistika

Henrich Krejča: Otcove knihy sú svedectvom o úžasnej pestrosti prírody

Novinár Henrich Krejča spomína na svojho otca, akademického maliara a ilustrátora Jindřicha Krejču. Foto: TABLET.TV

Novinár Henrich Krejča spomína na svojho otca, akademického maliara a ilustrátora Jindřicha Krejču.

Bratislava 29. mája – „Vyšli sme z prírody a mali by sme sa do nej vracať, aby sme si uvedomili základ svojho bytia. To je odkaz, ktorý chcel otec odovzdať prostredníctvom svojej tvorby,“ povedal novinár Henrich Krejča v relácii Pohľad na oblohu na TABLET.TV venovanej jeho otcovi, akademickému maliarovi Jindřichovi Krejčovi. Jeho doménou bolo práve ilustrovanie prírodovedeckých publikácií a atlasov. „Otec s tým aj odchádzal z tohto sveta, že sa ľudia budú môcť kedykoľvek pozrieť do jeho kníh, že toto všetko je okolo nás a musíme si to chrániť,“ povedal Henrich Krejča.

Akademický maliar Jindřich Krejča sa narodil 4. apríla 1920 v Žlebských Chváloviciach neďaleko Pardubíc. A ako vraví Henrich Krejča, jeho život bol veľmi pestrý, chvíľami až búrlivý. Poznačili ho aj nepriaznivé politické okolnosti. Keď dospel a začínal tvoriť, prišla 2. svetová vojna, vzápätí zasa komunizmus. Vyštudoval Strednú grafickú školu, neskôr študoval na umeleckej akadémii v Mníchove. Práve tam začal pociťovať, že ho to ťahá k prírode. Nevedel si predstaviť, že by maľoval veľkometrážne obrazy, že by sa stal kubistom, alebo že sa bude venovať grafike. Spôsob, akým vnímal pestrofarebnosť života, a tiež zmysel pre detail a precíznosť začal uplatňovať v knihách o prírode.



Stal sa šéfom nakladateľstva Príroda a vstúpil do Zväzu československých výtvarníkov. Postupne začal robiť prvé knihy, atlasy a lexikóny. „Vyberal si pre rastliny jednotlivé oblasti, lúky, močiare, lesy. Postupne to naberalo na intenzite, pretože to v danom období nikto nerobil. Muselo ho ovplyvniť aj detstvo, keď s ním mama chodila zbierať bylinky,“ spomína na otca Henrich Krejča.

Maľoval tiež obálky na knihy, plagáty, no režim ho „zrazil na kolená“. Jindřich Krejča bol presvedčením sociálny demokrat a s komunistami mal problémy. Predstavitelia režimu sa ho snažili vyštvať z Československa a nakoniec mu ponúkli, aby odišiel žiť na Slovensko, kde sa „schová“. Práve tu sa zoznámil s matkou Henricha Krejču, ktorá mala takisto „nevhodný kádrový profil“ – jej otcom bol predstaviteľ Demokratickej strany Imrich Ikrényi, v povojnových rokoch 1946-1948 predseda trnavského národného výboru. V roku 1949 bol odsúdený a takmer dva roky väznený za vlastizradu.

Aj pre tieto okolnosti rodičia nemohli veľmi cestovať. Jindřich Krejča však chodil po slovenskej prírode a spoznával jej bohatú flóru. „Nikto nemal takú úžasnú trpezlivosť a taký neuveriteľný dar rozoznávať farby, pretože napríklad fialiek je nespočetné množstvo druhov. Otec ich vedel všetky rozoznať. Každá má pritom iný odtieň a otec ho dokázal presne namiešať,“ hovorí Henrich Krejča.

Na fotografie sa v tom čase pri ich kvalite spoliehať nedalo, a tak bolo umenie ilustrátora nenahraditeľné. K najznámejším knihám, ktoré Krejča ilustroval, patrí Atlas liečivých rastlín, Rastliny lesov, Naše rostliny v lékařství, Obrázková kvetena Slovenska, či Atlas chránených rastlín. K jeho vrcholným dielam potom patria Veľká kniha rastlín, hornín, minerálov a skamenelín s 1785 farebnými ilustráciami, a tiež Veľká kniha živočíchov, ktorá obsahuje 1582 ilustrácií Jindřicha Krejču.

Fascinovala ho tiež exotická či subtropická príroda. „Mali sme doma dvadsať päť druhov citrónovníkov a vedel som ich rozoznávať. Pomáhal mi s mojou prácou v rámci Stredoškolskej odbornej činnosti o pestovaní subtropických a tropických rastlín – skončil som druhý v Československu aj vďaka otcovým kresbám,“ spomína Henrich Krejča, ktorý s otcom strávil veľa spoločných chvíľ uprostred slovenskej prírody.

Krejčovci pre výstavbu v bratislavskom Ružinove prišli o dom so záhradou a museli sa presťahovať do petržalského paneláku. Otec však napokon objavil chalupu na kopaniciach, kam sa Henrich Krejča dodnes rád vracia: „Energia prírody mi veľakrát pomohla postaviť sa znovu na nohy. Každému odporúčam, nech si aspoň prelistuje knihy o prírode, hneď mu bude lepšie. A keď má možnosť, nech do tej prírody ide.“

Henricha Krejču ovplyvnil otcov vzťah k prírode aj k výtvarnému umeniu, ale tiež politické príkoria, ktoré zažili jeho predkovia. To napokon rozhodlo, že sa začal venovať novinárskej profesii: „Vnímal som politiku veľmi silne, stále sa u nás počúval Hlas Ameriky alebo Slobodná Európa, niekedy dokonca otec provokoval a dával reproduktory na balkón...“

Henrich Krejča je šéfom Centra spravodajstva a publicistiky v TV Markíza. Voľný čas venuje chalupe, pestovaniu rastlín a pobytu v prírode. Otec mu však stále chýba. Zomrel 29. mája 1991, presne pred dvadsiatimi deviatimi rokmi.

„Odišiel, keď som mal sedemnásť rokov, práve v období, keď som ho najviac potreboval. Ale je pre mňa dôležité, že viem, kam mám ísť dočerpať energiu, aby som mohol pokračovať na tejto životnej púti. Vďaka otcovi a vďaka jeho knihám to miesto mám,“ povedal Henrich Krejča v relácii Pohľad na oblohu.