< sekcia Publicistika

Pred 600 rokmi sa narodil Jiří z Poděbrad

Na snímke východ slnka nad prázdnym Karlovým mostom v českej metropole Prahe 2. apríla 2020. Foto: TASR/AP

Jiří z Poděbrad pochádzal z pôvodne moravského rodu pánov z Poděbrad a Kunštátu. Jeho otcom bol bývalý husitský veliteľ Viktorin Boček z Kunštátu.

Praha/Bratislava 23. apríla (TASR) – Bol jediným českým panovníkom, ktorý nepochádzal z panovníckej dynastie, ale z panského stavu domácej šľachty. Po jeho smrti vládli už iba králi z cudzích dynastií. Český kráľ Jiří z Poděbrad v mnohom predbehol svoju dobu – najmä zámerom vytvoriť spoločenstvo národov.

Jeden z najznámejších českých panovníkov sa narodil 23. apríla 1420. Vo štvrtok 23. apríla uplynie od tohto dátumu 600 rokov.

Jiří z Poděbrad pochádzal z pôvodne moravského rodu pánov z Poděbrad a Kunštátu. Jeho otcom bol bývalý husitský veliteľ Viktorin Boček z Kunštátu.

V prvej polovici 15. storočia sa České kráľovstvo zmietalo v kríze a sužovali ho mnohé bitky. Na jednej z nich, bratovražednej bitke umiernených a radikálnych husitov pri Lipanoch, ktorá znamenala zároveň koniec husitských vojen, sa 30. mája 1434 zúčastnil aj 14-ročný Jiří z Poděbrad.

Táto skúsenosť ho ovplyvnila na celý život. Vojenskému riešeniu politických a náboženských sporov sa snažil vyhýbať a radšej volil diplomatické prostriedky.

V období, kedy sa krajina už po niekoľkýkrát ocitla na prahu panovníckej krízy, sa stal kráľom Jiří z Poděbrad. Zvolený bol 2. marca 1458 snemom, ktorý zasadal na Staromestskej radnici v Prahe. Jeho úloha ale nebola jednoduchá a i keď bol kališník (husita), musel vládnuť aj katolíkom.

Od začiatku svojej vlády sa vyrovnával tiež so zložitým medzinárodným postavením, pretože výrazná väčšina za hranicami Českého kráľovstva, ako aj domáci odporcovia ho považovali za husitského kacíra a povýšenca nízkeho rodu, ktorý sa zmocnil panovníckeho trónu neprávom.

Nový pápež Pavol II. pokračoval, tak ako jeho predchodca Pius II., v nátlaku na českého kráľa, požadoval od neho, aby zakročil proti kacírskym husitom. V decembri 1466 bol Jiří z Poděbrad z katolíckej cirkvi exkomunikovaný a pápež Pavol II. vyhlásil proti Čechám križiacku výpravu.

Na jej čelo sa postavil uhorský kráľ Matej Korvín, ktorý mal ambíciu odtrhnúť od Českého kráľovstva severné a východné oblasti a stať sa aj českým kráľom. Po prehratej bitke pri Vilémove vo februári 1469 padol Matej Korvín do zajatia a sľúbil, že zanechá nepriateľstvo a zasadí sa o mier medzi Českým kráľovstvom a pápežom.

Po prepustení však Matej Korvín sľub nedodržal a katolíckou šľachtou sa nechal v Olomouci ešte v máji toho istého roku zvoliť za českého kráľa.

Jiří z Poděbrad si uvedomoval, že panovanie nebude môcť odovzdať svojmu synovi, a tak v roku 1470 český snem schválil ním predložený návrh, aby po jeho smrti prijala šľachta za českého kráľa syna poľského panovníka Kazimíra IV. Jagelovského. Keď Jiří z Poděbrad 22. marca 1471 v Prahe zomrel, na český trón skutočne zasadol 22. augusta 1471 princ Vladislav Jagelovský.

Kráľ Jiří z Poděbrad sa všeobecne považuje za jedného z najvýznamnejších a najznámejších českých panovníkov, ktorý o celé stáročia predbehol svoju dobu. Pokúsil sa totiž vytvoriť "Všeobecnú mierovú organizáciu" panovníkov, ktorá mala čeliť tureckému nebezpečenstvu a vzájomné konflikty medzi štátmi riešiť mierovou cestou. I keď táto vízia nenašla v polovici 15. storočia pochopenie, označuje sa za jeden z prvých pokusov o európsku integráciu.