Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Vyslovením nedôvery vláde parlament pustil karty z rúk a teraz záleží iba na prezidentke, kto bude do volieb vládnuť, povedal v TASR TV Juraj Hrabko. (správa, PODCAST, VIDEO).
Autor Teraz.sk
Bratislava 11. februára (Teraz.sk) – Zvolením armádneho generála vo výslužbe Petra Pavla do funkcie hlavy štátu nastúpila Česká republika na cestu prezidentov bez politických skúseností, po ktorej ide Slovensko už druhé volebné obdobie. V TASR TV to konštatoval publicista Juraj Hrabko.
Z trojice Václav Havel, Václav Klaus a Miloš Zeman sa podľa Hrabka dá za prezidenta s medzinárodným vplyvom považovať iba Havel, všetci traja však mali široké skúsenosti z pôsobenia na rôznych úrovniach vysokej politiky. „Pán Pavel nastupuje do najvyššej funkcie bez akýchkoľvek politických skúseností. Ukáže sa, či to bude zvládať tak ako Andrej Kiska alebo ako Zuzana Čaputová,“ poznamenal Hrabko.
Dodal, že každý politik raz v politike začínal. „Ide o to, či po vstupe do nej dokáže ovládnuť moc, alebo moc dokáže ovládnuť jeho. Teda, či nová metla začne zametať lepšie, ako to bolo predtým,“ povedal.
Na druhej strane, prezident má ústavnú povinnosť pôsobiť v smere riadneho chodu ústavných inštitúcií a to sa podľa Hrabka ľahšie robí tomu, kto už má s týmito inštitúciami praktické skúsenosti. „Nie je to, samozrejme nemožné, ale potom to už viac závisí od okruhu poradcov a na chémii, s akou nájdete spoluprácu s predsedom parlamentu či vlády,“ podčiarkol Hrabko.
Slovensko čakajú prezidentské voľby na budúci rok a to by podľa Hrabka za normálnych okolností znamenalo, že už by sa ľuďom začali so svojimi posolstvami prihovárať osobnosti, ktoré majú úmysel v týchto voľbách kandidovať. „Ak je niekto verejnosti nie veľmi známy, už by sa mal začať predstavovať. Teraz sa to tak neudeje, lebo prioritu majú parlamentné voľby,“ konštatoval Hrabko.
Predčasné voľby a následné kreovanie novej vlády podľa neho tento rok na Slovensku prekryjú tak blížiace sa voľby prezidenta, ako aj eurovoľby. To však podľa Hrabka nie je jediný dôvod, prečo by bol výhodnejší čo najskorší termín predčasných parlamentných volieb. „Jeden z dôvodov, prečo majú byť predčasné voľby čo najskôr po páde vlády je, aby sa aj parlament upokojil a neprichádzali tam poslanci so svojimi populistickými návrhmi,“ uviedol Hrabko. Medzičas do predčasných volieb podľa neho môže v parlamente prebiehať nie iba v znamení populizmu, ale aj politického kupčenia a schvaľovania na poslednú chvíľu rôznych lobistických návrhov.
Vyhlásenie Richarda Sulíka, že SaS bola po páde vlády pripravená na všetky tri varianty ďalšieho vývoja, teda okrem predčasných volieb aj na úradnícku vládu prezidentky alebo novú vládu s podporou najmenej 76 poslancov aktuálneho parlamentu, považuje Hrabko za výhovorku. „Boli dva krát vo vláde a dva krát ju povalili. Veď keď parlament vláde vysloví nedôveru, tá vláda má odísť. A nie hľadať na svoju podporu novú „sedemdesiatšestku“. Na čo potom dávali návrh na pád vlády, ak sa chceli dohodnúť na novej „sedemdesiatšestke“?,“ pýta sa Hrabko.
Vyslovením nedôvery vláde podľa neho parlament odovzdal kontrolu nad exekutívou prezidentke. „Pustili si karty z rúk. Teraz závisí iba od prezidentky Zuzany Čaputovej, kto tu bude do predčasných volieb vládnuť,“ uzavrel Hrabko.
Z trojice Václav Havel, Václav Klaus a Miloš Zeman sa podľa Hrabka dá za prezidenta s medzinárodným vplyvom považovať iba Havel, všetci traja však mali široké skúsenosti z pôsobenia na rôznych úrovniach vysokej politiky. „Pán Pavel nastupuje do najvyššej funkcie bez akýchkoľvek politických skúseností. Ukáže sa, či to bude zvládať tak ako Andrej Kiska alebo ako Zuzana Čaputová,“ poznamenal Hrabko.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Jurajom Hrabkom vo forme PODCASTU si môžete vypočuť TU.
Dodal, že každý politik raz v politike začínal. „Ide o to, či po vstupe do nej dokáže ovládnuť moc, alebo moc dokáže ovládnuť jeho. Teda, či nová metla začne zametať lepšie, ako to bolo predtým,“ povedal.
Na druhej strane, prezident má ústavnú povinnosť pôsobiť v smere riadneho chodu ústavných inštitúcií a to sa podľa Hrabka ľahšie robí tomu, kto už má s týmito inštitúciami praktické skúsenosti. „Nie je to, samozrejme nemožné, ale potom to už viac závisí od okruhu poradcov a na chémii, s akou nájdete spoluprácu s predsedom parlamentu či vlády,“ podčiarkol Hrabko.
Slovensko čakajú prezidentské voľby na budúci rok a to by podľa Hrabka za normálnych okolností znamenalo, že už by sa ľuďom začali so svojimi posolstvami prihovárať osobnosti, ktoré majú úmysel v týchto voľbách kandidovať. „Ak je niekto verejnosti nie veľmi známy, už by sa mal začať predstavovať. Teraz sa to tak neudeje, lebo prioritu majú parlamentné voľby,“ konštatoval Hrabko.
Predčasné voľby a následné kreovanie novej vlády podľa neho tento rok na Slovensku prekryjú tak blížiace sa voľby prezidenta, ako aj eurovoľby. To však podľa Hrabka nie je jediný dôvod, prečo by bol výhodnejší čo najskorší termín predčasných parlamentných volieb. „Jeden z dôvodov, prečo majú byť predčasné voľby čo najskôr po páde vlády je, aby sa aj parlament upokojil a neprichádzali tam poslanci so svojimi populistickými návrhmi,“ uviedol Hrabko. Medzičas do predčasných volieb podľa neho môže v parlamente prebiehať nie iba v znamení populizmu, ale aj politického kupčenia a schvaľovania na poslednú chvíľu rôznych lobistických návrhov.
Vyhlásenie Richarda Sulíka, že SaS bola po páde vlády pripravená na všetky tri varianty ďalšieho vývoja, teda okrem predčasných volieb aj na úradnícku vládu prezidentky alebo novú vládu s podporou najmenej 76 poslancov aktuálneho parlamentu, považuje Hrabko za výhovorku. „Boli dva krát vo vláde a dva krát ju povalili. Veď keď parlament vláde vysloví nedôveru, tá vláda má odísť. A nie hľadať na svoju podporu novú „sedemdesiatšestku“. Na čo potom dávali návrh na pád vlády, ak sa chceli dohodnúť na novej „sedemdesiatšestke“?,“ pýta sa Hrabko.
Vyslovením nedôvery vláde podľa neho parlament odovzdal kontrolu nad exekutívou prezidentke. „Pustili si karty z rúk. Teraz závisí iba od prezidentky Zuzany Čaputovej, kto tu bude do predčasných volieb vládnuť,“ uzavrel Hrabko.
