Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 21. jún 2024Meniny má Alojz
< sekcia Publicistika

HRABKO: Či sa Rázsochy vôbec budú stavať, rozhodne až budúca vláda

Juraj Hrabko v TASR TV Foto: TASR TV

Summit Bukureštskej deviatky (B9) bol po konferencii Globsec v krátkom čase druhou významnou politickou udalosťou, ktorá zviditeľnila Slovensko, povedal J. Hrabko (správa, PODCAST, VIDEO).

Bratislava 10. júna (Teraz.sk) – O tom, či sa projekt bratislavskej nemocnice Rázsochy vôbec bude realizovať, ak má byť financovaný zo štátneho rozpočtu, rozhodne až nová vláda, ktorá vzíde zo septembrových parlamentných volieb. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

Z vyhlásenia nového ministra zdravotníctva Michala Palkoviča podľa neho vyplýva, že projekt nebude môcť byť financovaný z plánu obnovy, ako sa pôvodne uvažovalo, ale existuje možnosť uhradiť náklady zo štátneho rozpočtu. To však podľa Hrabka automaticky neznamená, že sa nová vláda pre túto možnosť rozhodne. „To, či sa nemocnica Rázsochy bude stavať zo štátneho rozpočtu, alebo sa nebude stavať vôbec, to neprináleží rozhodnúť súčasnej vláde. Určite to rozhodne budúca vláda, ktorá príde po nej,“ podčiarkol.



Hrabko pripomenul, že expremiér Eduard Heger ešte pred niekoľkými týždňami považoval financovanie projektu zo zdrojov plánu obnovy za reálne. „Je zlou správou, že Rázsochy už začínajú pripomínať výstavbu diaľnice do Košíc. A že sa nebudú dať postaviť z plánu obnovy,“ konštatoval.



Problémy pri realizácii má podľa neho aj projekt nemocnice v Martine, ktorý sa z plánu obnovy nebude realizovať v pôvodne uvažovanom rozsahu.

„Bývalá vláda sa chválila, ako dobre napísala Plán obnovy, ale dnes prichádza k jeho implementácii a jedna vec je papier odovzdať a druhá ho potom napĺňať,“ konštatoval Hrabko. Za pozitívum však považuje to, že sa členovia úradníckej vlády snažia rokovať s predstaviteľmi politických strán, aby zaistili rozbehnutým projektom čo najväčšiu šancu na kontinuitu. „Súčasná úradnícka vláda je náhradnou vládou, nemá podporu v parlamente a ak chce naozaj prísť s nejakými pragmatickými riešeniami, musí sa stretávať s politikmi a snažiť sa s nimi dohodnúť,“ povedal Hrabko.

Summit Bukureštskej deviatky (B9) na Bratislavskom hrade bol podľa Hrabka po konferencii Globsec v krátkom čase druhou významnou politickou udalosťou, ktorá zviditeľnila Slovensko. Prezidentka Zuzana Čaputová na ňom okrem hláv štátov krajín východného krídla NATO hostila aj generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga. Summit neformálnej skupiny B9 slúžil podľa Hrabka na vzájomné informovanie jeho členov pred pripravovaným summitom Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse.

Podľa prieskumu preferencií politických strán agentúry Focus z konca mája sa v pásme štyroch až šiestich percent nachádza až päť politických subjektov a ďalších šesť je v rozmedzí jedného až štyroch percent. Aj keď technicky hrozí pomerne veľký prepad hlasov, podľa Hrabka by to voličov nemalo motivovať k tomu, aby presúvali svoj hlas k subjektom, ktoré sú v prieskumoch silnejšie. „Nikto nevie vopred povedať, ako skončia voľby. V tom je čaro volieb. Majú byť tajné, slobodné, demokratické a ich výsledok sa dá odhadovať, ale nie predpovedať,“ tvrdí.

Každý volič má podľa neho právo slobodne rozhodnúť, ako so svojim hlasom naloží, či vôbec pôjde voliť a ak áno, komu ho pridelí. „To, že mu hlas prepadne po ňom kričia iba tí, ktorí chcú, aby volil toho, koho v skutočnosti voliť nechce,“ konštatoval Hrabko.