< sekcia Publicistika

HRABKO O KAMPANI: Mečiar mal Dzurindu, Dzurinda Fica. Fico nemá nikoho

Foto: Tablet.TV

VEĽKÁ ANALÝZA PREDVOLEBNÝCH KAMPANÍ. Publicista Juraj Hrabko v Tablet.tv hodnotí predvolebné postupy jednotlivých strán.

Bratislava 8. februára (Teraz.sk) – Dominantní slovenskí politickí lídri minulosti mali podľa publicistu Juraja Hrabka zvyčajne svojho pandanta, ktorý proti nim bojoval a po čase ich pri moci vystriedal. „Tak ako mal Vladimír Mečiar Mikuláša Dzurindu, tak mal Mikuláš Dzurinda Roberta Fica a platí, že Robert Fico nemá nikoho. Aspoň ja nejakého jedného hlavného vyzývateľa na politickej scéne nevidím,“ povedal Hrabko v Tablet.tv pri hodnotení aktuálnej predvolebnej kampane.

„Každý gazda vám povie, že priveľa kohútov na dvore nerobí dobre. Jednoducho neexistuje žiadna zmysluplná alternatíva k tejto vláde,“ tvrdí Hrabko. Dodal, že chýba aj jasná predstava politických hráčov o variantoch povolebného vývoja. „Nepamätám si voľby, v ktorých by sa už pred ich konaním tak často skloňoval výraz ´predčasné voľby´, alebo úradnícka vláda,“ upozornil Hrabko.

Napríklad v susednom Rakúsku mohla po niekoľkých mesiacoch rokovaní vzniknúť vláda z dvoch hodnotovo úplne odlišných subjektov, Rakúskej ľudovej strany a strany Zelených. Na Slovensku by bolo niečo podobné problematickejšie, keďže sa príliš veľa subjektov už pred voľbami široko zaviazalo neísť do vlády so svojimi oponentami. „Jedna vec sú predvolebné sľuby a druhé povolebná realita. Ale je pravda, že rakúski politici vážia svoje slová, kdežto naši vôbec,“ poznamenal Hrabko.



Dodal, že ho prekvapilo aj rozhodnutie prezidentky Zuzany Čaputovej akceptovať výzvu predsedu NR SR a SNS Andreja Danka a stretnúť sa s ním a premiérom Petrom Pellegrinim (Smer-SD) na tému Istanbulského dohovoru. Podľa Hrabka tým tiež svojim spôsobom vstúpila do kampane.

Čo je to predvolebná kampaň?
-predvolebná kampaň je činnosť politických strán a hnutí, ktorú vyvíjajú spravidla za úhradu v prospech alebo neprospech politických strán a hnutí kandidujúcich vo voľbách. Podľa toho, či ide o pozitívnu alebo negatívnu kampaň,
-kampaň sa začína dňom kedy, je zverejnené vyhlásenie predsedu parlamentu o termíne konania volieb a končí sa začiatkom predvolebného moratória 48 hodín pred voľbami,
-na kampaň môžu strany minúť maximálne tri milióny eur vrátane DPH, do tejto sumy sa zarátavajú výdavky na reklamu minuté 180 dní pred začiatkom a potom počas predvolebnej kampane. Strany sú povinné požívať transparentný účet, aby bolo financovanie kampane kontrolovateľné.



Kampane strán


Smer-SD na široko pociťovanú potrebu zmeny zareagoval volebným prísľubom „zodpovednej zmeny“. „Heslo zodpovednej zmeny pokladám za veľmi vydarené. Smer nový nebude nikdy, ale bol to vydarený marketingový ťah,“ reagoval Hrabko.

„Kampaň, samozrejme, ťahá Peter Pellegrini,“ odpovedal na otázku, kto je hlavnou straníckou osobnosťou kampane. „Ide o rýdzo pragmatické politické riešenie, keďže stranu naďalej riadi predseda Robert Fico. Ten si podľa mňa plní úlohy v súvislosti s členskou základňou,“ upozornil Hrabko.

Slovenská národná strana na billboardoch promovala konkrétne opatrenia, ktoré presadila, od zvýšenia minimálnych dôchodkov, zníženia niektorých daní až po rekreačné poukazy. Aktuálne vyšla s heslom, že zmeny nesľubuje, ale robí. „Odpoveď na to, ako bola kampaň úspešná, nám dajú až výsledky volieb. Nedajú sa totiž nebrať do úvahy politické okolnosti,“ upozornil Hrabko.

Zverejnenie súkromných rozhovorov Andreja Danka, na ktorých si s ním Alena Zsuzsová dohaduje stretnutie, podľa Hrabka SNS poškodilo, aj keď neobsahujú žiadnu politiku a k stretnutiu napokon nedošlo. „Aj preto strana hľadá nové témy. Jednou z nich je Istanbulský dohovor,“ dodal Hrabko. Ťahúňom kampane SNS je podľa neho jednoznačne Andrej Danko.

Pôvodná dohoda medzi Mostom-Híd a Stranou maďarskej komunity (SMK) podľa Hrabka dávala obom stranám takmer stopercentnú šancu dostať sa do parlamentu, predsedníctvo SMK však už vyrokovanú dohodu prekvapivo zamietlo. Samostatne budú mať podľa Hrabka obe strany šance omnoho menšie.

„Padlo to na egách straníckych osobností,“ povedal. „Naozaj sa po prvý raz v histórii môže stať, že Maďari nebudú mať zastúpenie v parlamente,“ povedal Hrabko. „Uvidíme, ako dopadnú voľby,“ dodal na margo kampane Mosta-Híd, ktoré je tradične namierená proti nacionalizmu a na podporu menšín.

Ťahúňom kampane je minister dopravy Árpád Érsek, zapája sa aj predseda Béla Bugár.

Aktuálne má pomerne veľkú dynamiku kampaň strany OĽaNO-NOVA-Kresťanská únia-Zmena zdola, v poslednom prieskume sa zaradili na druhé miesto za Smer-SD. Na otázku, či Matovič môže z tohto dôvodu očakávať pokus o kompromitáciu z Kočnerových archívov, Hrabko reagoval, že skôr nie a ak by aj prišla, líder OĽaNO sa s takýmto útokom vie vysporiadať.

„To druhé miesto v prieskume by som nepreceňoval, ono je to na striedačku,“ poznamenal Hrabko. “Myslím si, že OĽaNO u voličov zabodovalo návštevou Počiatkovej vily v Cannes a matovičovským nápadom na internetovú anketu. Mne pripadá až politicky nehorázne podmieňovať vstup do vlády nejakou anketou, ale voliči sa na to asi lepia,“ uzavrel Hrabko.

V kampani sa podľa neho darí aj strane Kotlebovci-ĽS NS. „Robia kampaň v regiónoch a k aktuálnym politickým udalostiam sa nevyjadrujú. Nevyhraňujú sa,“ poznamenal. „Pri normálnej politickej strane by to malo ľuďom chýbať, ale v prípade ĽS NS to nikomu nechýba,“ povedal. Kotlebovci sa podľa neho bez problémov dostávajú pravidelne do médií v súvislosti s protidemonštráciami ich oponentov. Reálne môžu podľa Hrabka dosiahnuť lepší volebný výsledok ako v prieskumoch.

Hlavnou „hviezdou“ kampane hnutia Sme rodina je podľa Hrabka Boris Kollár. Témami ostali odpor k prijímaniu migrantov a exekučná amnestia, pribudli návrhy sociálnych opatrení a investičný program výstavby nájomných bytov. „Či im to zaberie, neviem, ale do parlamentu by sa podľa mňa dostať mali,“ odhadol Hrabko. „V niečom robia predvolebnú politiku ako Matovič, v niečom ako ĽS NS. Tak isto nezachytávam väčšie vyjadrenia k aktuálnej politickej situácii,“ zhrnul.

Sloboda a solidarita (SaS) aktuálne stavia na silnom ekonomickom programe orientovanom na riešenia a nie len deklaráciu predvolebných sľubov. Podľa Hrabka sú na Slovensku vlády zväčša koaličné a teda žiadna strana nenaplní celý svoj program. „Ani SaS nenaplní svojich tisíc opatrení, ale je to vizitka pre politickú stranu, že má pripravené riešenia,“ povedal. Aj keď si väčšina ľudí program nepreštuduje, líder kampane Richard Sulík ho môže prezentovať v predvolebných debatách.

Z mimoparlamentných strán je preferenčne najsilnejšia koalícia Progresívne Slovensko/SPOLU-občianska demokracia a strana Za ľudí Andreja Kisku. Kiskovci mobilizujú heslom „hlavu hore“. „Darí sa im, trend je z dlhodobého hľadiska rastúci,“ poznamenal Hrabko. „Strana je výrazne postavená na osobe bývalého prezidenta Andreja Kisku a Veroniky Remišovej,“ dodal. „Strana sa veľmi nevymedzuje, robí centristickú politiku, neviete ju nijako zaradiť. Ani v prípade tejto strany nepoznáte ich vyjadrenia k aktuálnym politickým témam,“ upozornil Hrabko.

Za programovú je možné považovať aj koalíciu Progresívne Slovensko/Spolu-OD, ktorá svoje návrhy reforiem zhrnula v obsiahlom dokumente Bod zlomu. Mobilizačná fáza kampane však nie je postavená na reformách, ale vo vytváraní tlaku na Kotlebovcov-ĽS NS. Heslom koalície je „Ideme do nich!“. „Záleží od ich marketingového oddelenia, ako si to vyhodnotia. Podľa mňa by to mali zmeniť, lebo to, čo robia na uliciach, pomáha skôr ich protivníkom. Ešte stále je čas zmeniť to a viesť kampaň inak,“ poznamenal Hrabko. Dodal, že koalícii nestačí na vstup do parlamentu päť percent, ale potrebuje ich až sedem.

„Časy sa menia a aj KDH sa mení,“ povedal Hrabko na margo politiky predsedu Kresťanskodemokratického hnutia Alojza Hlinu. Jeho energický a neortodoxný prístup dáva KDH šancu získať voličov, akých predtým nemalo, hrozí však stratou časti starých voličov. „KDH má aj konkurenciu, akú ešte nikdy nemalo, Vyrástli viaceré strany, ktoré sa hlásia ku kresťanstvu,“ upozornil Hrabko. „Podľa mňa by bolo správne, ak by KDH do parlamentu postúpilo, ale či to naozaj vyjde, aký majú pripravený finiš kampane, to neviem,“ dodal. „Nemyslím si, že zo strany Alojza Hlinu bol šťastný krok podpis dohody o neútočení s PS/SPOLU, Za ľudí a SaS. Viem, prečo to robili, malo to naznačovať vytvorenie akejsi alternatívy k súčasnej moci, ale to sa nepodarilo, lebo sa k tomu nepridal ani Igor Matovič, ani Boris Kollár,“ upozornil Hrabko. „Myslím si, že keby Alojz Hlina viedol KDH samostatnou cestou a nie pričlenením k tomuto, malo by KDH percent viac,“ povedal.

Tesne pod piatimi percentami v prieskumoch sú Dobrá voľba a Maďarská komunitná spolupatričnosť, s určitým odstupom nasleduje Vlasť Štefana Harabina, Socialisti.sk Eduarda Chmelára a Demokratická strana posilnená o bývalých poslancov SaS. „Šancu preraziť ešte majú všetky tieto strany, závisí to od finále kampane a prostriedkov, ktoré na ňu majú. Bude to závisieť aj od predvolebných debát,“ povedal Hrabko.