Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 11. december 2023Meniny má Hilda
< sekcia Publicistika

HRABKO: Koaličná dohoda, koalícia a vládny program v decembri zanikli

Juraj Hrabko v TASR TV Foto: TASR TV

Posledný reálny termín na schválenie volieb v júnovom termíne je na budúci týždeň, povedal J. Hrabko.

Bratislava 25. februára (Teraz.sk) – Jedným z dôvodov na čo najskorší termín predčasných parlamentných volieb je neštandardný stav vládnutia. Koaličná väčšina, koalícia ako taká, koaličná zmluva aj vládny program de facto prestali platiť hlasovaním, ktorým parlament v decembri vyslovil vláde nedôveru. V TASR TV na to upozornil publicista Juraj Hrabko.

Zodpovednosť za vládu prevzala prezidentka Zuzana Čaputová, ale práca parlamentu, s výnimkou možnosti vracať schválené zákony na opätovné prerokovanie, v kompetenciách hlavy štátu nie je. „Vláde bola vyslovená nedôvera v polovici decembra minulého roka. Voľby by mali byť na konci septembra tohto roka, pričom ani po nich nová vláda okamžite nevznikne. Jediný ústavný termín je, že do 30 dní od volieb samá zísť parlament," konštatuje Hrabko.



Ak by sa aj parlament v priebehu októbra zišiel, nikde nie je napísané, že už bude kreovaný nový vládny kabinet. „Takže vláda Eduarda Hegera môže bez dôvery parlamentu napokon vládnuť aj takmer rok. To by bolo veľmi zlé,“ povedal s tým, že aktuálny kabinet je riadením štátu poverený dočasne.

Ak by bývalí koaliční politici, ktorí deklarujú vhodnosť skoršieho termínu parlamentných volieb, na mimoriadnej schôdzi parlamentu na budúci týždeň aj reálne zahlasovali v súlade so svojimi vyjadreniami, podľa Hrabka je ešte šanca stihnúť júnový volebný termín. „Už tisíc rokov platí, že dôležitejšie ako slová sú skutky. Keď bol na stole návrh na júnový termín volieb, tak za neho všetci tí, ktorí dnes kričia, že sú za júnový termín, nehlasovali. Hlasovalo za neho Sme rodina,“ pripomenul Hrabko.



Schváleniu skoršieho volebného termínu podľa neho bráni dohoda SaS a OĽANO. „Koalícia SaS a OĽANO je tichá, ale je zatiaľ účinná. A pokiaľ jedna z týchto dvoch strán nezmení svoj názor, je júnový termín volieb mimo hry,“ zhrnul Hrabko.

Na margo výzvy prezidentky Čaputovej, aby sa poslanci v parlamente zdržali chaotického predkladania populistických legislatívnych návrhov, Hrabko povedal, že poslanci ju rešpektovať nebudú. „Pádom vlády sa začala volebná kampaň, čo je zasa jeden z dôvodov, prečo voľby mali byť v júni. A ústava, ani žiadny zákon nehovorí o tom, že by poslanci v čase volebnej kampane nemohli predkladať návrhy zákonov, to môžu robiť kedykoľvek. Aj pár hodín pred voľbami,“ upozornil Hrabko.

O zodpovednosť žiadali poslancov na protestoch aj zástupcovia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). „Samosprávy protestujú veľmi správne, nič iné im neostáva. Náklady na pomoc, ktorú vláda akože rozdáva a parlament schvaľuje, sa dotknú najmä samospráv. A následne občanov, ktorých budú musieť „priškrtiť“ samosprávy, nie vláda,“ povedal Hrabko. „Nie vlády sa budú ľudia pýtať, prečo im v noci nesvieti pouličné osvetlenie. Starostovia a samosprávy sú v obrovskom zovretí a sú pritom prví na rane,“ uzavrel.