< sekcia Publicistika

J. HRABKO KOMENTUJE OBSADENIE VLÁDNYCH POSTOV: Dohodnuté

Komentár Juraja Hrabka Foto: Teraz.sk

Komentár Juraja Hrabka.

Nová vládna koalícia je dohodnutá. Hlava štátu síce ešte posudzuje jednotlivé persóny, ale koalícia môže začať s písaním Koaličnej dohody a Programového vyhlásenia.
To, čo je dohodnuté, totiž treba aj zrealizovať. V tejto chvíli je v podstate jedno, kto konkrétne a akú funkciu bude vo vláde vykonávať. Kvality jednotlivých persón sa totiž ukážu až neskôr, keď budú pôsobiť nejaký čas vo funkcii.

To, kedy vláda vznikne a kedy sa jej členovia ujmú funkcií, záleží v prvom rade od prezidentky Z. Čaputovej. Presnejšie od toho, na aký termín zvolá ustanovujúcu schôdzu parlamentu. Až po jej skončení môže kabinet P. Pellegriniho podať demisiu, až po podaní demisie môže hlava štátu vymenovať premiéra a na jeho návrh aj ďalších členov vlády. Tí sa hneď aj ujímajú funkcií a aj vláda ako celok začne vládnuť. Povinnosť má iba jednu – do 30 dní od vymenovania predložiť parlamentu svoj program a požiadať ho o vyslovenie dôvery. Medzi tým môže povymieňať štátnych tajomníkov a vykonať aj ďalšie personálne zmeny. Tak na ministerstvách ako aj iných úradoch. Nič komplikované.

Komplikovaná je však situácia, v ktorej začne nový kabinet vládnuť. A preverí ho okamžite, hneď na začiatku, teda ešte pred písaním Programového vyhlásenia. Pričom problém nie je ani tak v tom, že situácia je komplikovaná na Slovensku, ale v tom, že je taká aj v susedných krajinách, aj v celej Európe, aj vo svete. A čo je horšie, najneskôr, ale naozaj najneskôr, keď sa táto komplikácia skončí, bude vláda nútená sa popasovať s ďalšími komplikáciami ekonomického a sociálneho charakteru. Nová vláda tak v prípade, keď nebude hysterická, môže byť v istom zmysle historická: aj preto, lebo aspoň na začiatku má k dispozícii ústavnú väčšinu poslancov.

Bez akejkoľvek irónie, novej vláde treba tentoraz práve kvôli mimoriadne komplikovanej situácii zaželať veľa šťastia. Bude ho naozaj potrebovať. Rovnako ako tí, ktorým bude vládnuť. Aj preto, lebo ujsť sa nedá a ani nie je kam.