< sekcia Publicistika

J.HRABKO KOMENTUJE AMNESTIE: Päť podmienok

Komentár Juraja Hrabka Foto: Teraz.sk

Juraj Hrabko reaguje na výsledky rokovaní koaličných a opozičných strán na tému rušenia Mečiarových amnestií.

Rokovanie o vládnom návrhu o novele Ústavy SR sa odsúva o týždeň. Tak aspoň znie dohoda medzi stranami vládnej koalície a mimovládnymi stranami v parlamente. Tie podľa zverejnených správ zároveň predložili päť pripomienok k návrhu novely, po splnení ktorých sú ochotní vládny návrh podporiť.

Zo správy TASR: Prvou podmienkou mimovládnych strán je zábezpeka, že nebude možné brať skutky zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny a vraždu Róberta Remiáša ako premlčané. Druhá podmienka hovorí o spoločnej politickej dohode koalície a opozície na tom, kto bude parlament zastupovať v tejto veci pred Ústavným súdom SR. Treťou podmienkou je, aby sa nerušila len milosť exprezidenta Michala Kováča voči jeho synovi, ale voči všetkým, ktorým ju vtedy pre kauzu Technopol udelil. Štvrtou, aby Ústavný súd nezačal o amnestiách konať ex offo, ale až v prípade, ak sa naň obráti 30 poslancov NR SR. A piatou pripomienkou je, aby vedľajším účastníkom konania pred Ústavným súdom bol prezident SR aj vláda.

Všetky požiadavky či návrhy mimovládnych strán by sa, samozrejme, hodnotili oveľa lepšie, keby ich predložili vo forme pozmeňujúcich návrhov. Záleží totiž nielen na zámere, ale hlavne na znení, v akom budú naformulované. V tejto súvislosti má navrch vládna koalícia, keďže nepotrebuje podporu ani len väčšiny mimovládnych poslancov. Zdá sa, že už má zaistenú podporu jedného z poslaneckých klubov – vyhlásenie, že vládny návrh podporí aj bez zmien, je všeobecne známe. Navyše, iba s pomocou extrémistov schválila minulý mesiac inú novelu Ústavy, týkajúcu sa predĺženia funkčného obdobia predsedov a parlamentov samosprávnych krajov, ktorí budú zvolení v jesenných voľbách do VÚC.

Mimochodom, návrh koalície na zmenu Ústavy SR nie je vôbec tak ústavne technicky čistý, ako ho jej právni experti na čele s P. Kresákom prezentujú a za aký ho vydávajú. Mimovládne strany so svojim návrhom však na tom nie sú oveľa lepšie. Skôr naopak. Iba na Slovensku sa totiž dokážu tešiť z toho, že s vlastným návrhom neuspeli a za víťazstvo považujú návrh vládnej koalície.

Je to niečo podobné, ako keď experti z opačného politického brehu jedným dychom tvrdia, že ústavodarca môže všetko, ale keď sa rozhodne odovzdať časť moci Ústavnému súdu, tak to urobiť nesmie.

Tak či onak o mnohom vypovedá celkom iná skutočnosť a síce, že počas dvoch mesiacov bude Ústava menená a zmenená až tri razy. Také niečo už nie je slovenské špecifikum, ale svetový unikát.