< sekcia Publicistika

J.HRABKO KOMENTUJE KOALIČNÚ ZMLUVU: Zrkadlo vládnej koalície

Komentár Juraja Hrabka Foto: Teraz.sk

Juraj Hrabko rozoberá text Koaličnej zmluvy.

Po niekoľkých týždňoch po podpísaní Koaličnej zmluvy lídrami koaličných strán a po niekoľkých dňoch od jej podpísania koaličnými poslancami – s výnimkou jedného – uzrela zmluva aj svetlo nekoaličného sveta. Jej text je zrkadlom vládnej koalície, vrátane záväzku lídrov, že „v prípade, ak vláda spojí hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovaním o dôvere vláde, budú odporúčať koaličným poslancom, aby svojím hlasovaním podporili návrh vlády.“ Minulosť SaS, ktorá v parlamente dokázala dovtedy nemožné – povaliť vlastnú vládu – jednoducho nepustí.

Na zreteli je však potrebné mať neustále to, že hoci zmluvu podpísali lídri štyroch politických subjektov, v koalícii je ich oveľa viac – iba hnutie vedené premiérom a predsedom I. Matovičom totiž v sebe obsahuje okrem jeho domovského OĽaNO aj ďalšie tri politické subjekty.

Text zmluvy sa od predchádzajúcich koalícii vymyká azda najviac jej tromi prílohami. Prvá z nich je takpovediac štandardnou – rozdeľuje získanú moc. Kým SaS sa na rozdiel od volebných výsledkov podarilo v rokovaniach získať jedno kreslo vo vláde navyše, Za ľudí získalo navyše dvoch štátnych tajomníkov, ktoré by inak patrili hnutiu OĽaNO-NOVA-Kresťanská únia-Zmena zdola.

Ďalšie dve prílohy sa týkajú podmienok, ako chce s podelenou mocou koalícia už narábať. Uvádzajú v krátkosti priority a ciele jej jednotlivých strán, ktoré by chceli počas štyroch rokov dosiahnuť a tiež – aby neprišlo neskôr k omylom – aj zriadenie nových vládnych funkcií a ich kompetencií. Napríklad, z Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu má byť Ministerstvo pre investície, regionálny rozvoj a informatizáciu. Napríklad, zriadenie Úradu podpredsedu vlády pre legislatívu a strategické plánovanie ako samostatného ústredného orgánu štátnej správy. Napríklad, čo by mal robiť prvý podpredseda vlády pre ekonomiku.

Politické mechanizmy typu kto, ako, čo, kedy a s kým môže robiť, nie sú nateraz veľmi zaujímavé, pretože všetko v tejto oblasti bude – tak, ako obvykle – inak. A pôjde iba o to, či horšie alebo lepšie. To si však koalícia už musí ustrážiť sama: platí, že ako sa dohodne, tak aj bude. A ak sa nedohodne, potom koalíciou už nebude.
Je to jednoduché ako facka: ani túto koalíciu nemôže a nedokáže poraziť nikto iný, iba ona sama.