Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
V programe súčasnej parlamentnej schôdze je návrh novely Ústavy, ktorý by možnosť referenda o predčasných voľbách ľuďom dal, píše J. Hrabko.
Autor Juraj Hrabko
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Prázdninové referendum, ktoré vyhlásil prezident P. Pellegrini, prinieslo vskutku zaujímavé reakcie straníkov. Vládnych aj mimovládnych.
„Predseda Národnej rady SR R. Raši (Hlas-SD) a podpredseda parlamentu M. Dubéci (PS) sa zhodli na potrebe diskutovať o zmene ústavy tak, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie parlamentu referendom. Podľa Rašiho je čas na to dať občanom takúto možnosť. Nevylúčil, že by s iniciatívou prišiel Hlas-SD. Dubéci podotkol, že ide o právne komplikovanú otázku. S diskusiou o prípadnej zmene však súhlasí,“ uvádza TASR.
Zhoda je dojemná. Obaja politici zrejme netušili, že už o pár dní budú môcť verejne a verejnosti ukázať, či išlo iba o stranícku rétoriku alebo majú skutočný záujem o to, aby ľudia mohli rozhodnúť, či sa predčasné voľby majú konať alebo nie. Tak, ako túto možnosť majú poslanci.
O pár dní preto, lebo v programe súčasnej parlamentnej schôdze je návrh novely Ústavy, ktorý by takúto možnosť ľuďom dal. Predseda aj podpredseda parlamentu tak verejnosti predvedú, ako budú o ňom hlasovať. Čo sa týka citovaného vyjadrenia R. Rašiho, iniciatíva Hlasu-SD tak nie je potrebná. Lebo už sa stalo. A čo sa týka vyjadrenia M. Dubéciho, o právne komplikovanú otázku vôbec nejde. Základ je v referendovej otázke z roku 2023, pri ktorom tzv. slušní ľudia a demokrati, vrátane prezidentky Z. Čaputovej a premiéra E. Hegera hlasovali nohami. Teda sa ho nezúčastnili ani nepodporili, ale ľudí od neho odrádzali. Lebo Fico. Presnejšie, strana Smer-SD, ktorá vtedy petičnú akciu iniciovala. Navyše, ak súčasný prejde návrh do druhého čítania, času na jeho úpravu bude viac ako dosť.
Návrh treba beztak upraviť. Predložený do parlamentu bol už v auguste minulého roka, aj preto uvádza dátum nadobudnutia účinnosti v decembri 2025. Čo, prirodzene, už nie je možné. Ale zároveň to nie je vecný dôvod na odmietnutie návrhu. Presnejšie, jeho posunutie do druhého čítania. Ak neprejde – čo je pravdepodobnejšie – tak výlučne zo straníckych a politických dôvodov.
Politici verbálne deklarujú, že zavedenie možnosti skrátiť volebné obdobie referendom chcú, ale hlasovaním to prakticky znemožňujú. Podľa aktuálnej situácie – keď tvoria vládnu väčšinu, tak to odmietajú, keď tvoria parlamentnú menšinu, tak to presadzujú. Podobne, ako je to aj so skráteným legislatívnym konaním. Keď sú vo vláde, tak ho zneužívajú, keď sú mimo vlády, tak jeho zneužívanie kritizujú. Platí to bez rozdielu a ohľadu na stranícke tričká. Presne v duchu poučky, keď nevládne ľud, vládnu iní.
„Predseda Národnej rady SR R. Raši (Hlas-SD) a podpredseda parlamentu M. Dubéci (PS) sa zhodli na potrebe diskutovať o zmene ústavy tak, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie parlamentu referendom. Podľa Rašiho je čas na to dať občanom takúto možnosť. Nevylúčil, že by s iniciatívou prišiel Hlas-SD. Dubéci podotkol, že ide o právne komplikovanú otázku. S diskusiou o prípadnej zmene však súhlasí,“ uvádza TASR.
Zhoda je dojemná. Obaja politici zrejme netušili, že už o pár dní budú môcť verejne a verejnosti ukázať, či išlo iba o stranícku rétoriku alebo majú skutočný záujem o to, aby ľudia mohli rozhodnúť, či sa predčasné voľby majú konať alebo nie. Tak, ako túto možnosť majú poslanci.
O pár dní preto, lebo v programe súčasnej parlamentnej schôdze je návrh novely Ústavy, ktorý by takúto možnosť ľuďom dal. Predseda aj podpredseda parlamentu tak verejnosti predvedú, ako budú o ňom hlasovať. Čo sa týka citovaného vyjadrenia R. Rašiho, iniciatíva Hlasu-SD tak nie je potrebná. Lebo už sa stalo. A čo sa týka vyjadrenia M. Dubéciho, o právne komplikovanú otázku vôbec nejde. Základ je v referendovej otázke z roku 2023, pri ktorom tzv. slušní ľudia a demokrati, vrátane prezidentky Z. Čaputovej a premiéra E. Hegera hlasovali nohami. Teda sa ho nezúčastnili ani nepodporili, ale ľudí od neho odrádzali. Lebo Fico. Presnejšie, strana Smer-SD, ktorá vtedy petičnú akciu iniciovala. Navyše, ak súčasný prejde návrh do druhého čítania, času na jeho úpravu bude viac ako dosť.
Návrh treba beztak upraviť. Predložený do parlamentu bol už v auguste minulého roka, aj preto uvádza dátum nadobudnutia účinnosti v decembri 2025. Čo, prirodzene, už nie je možné. Ale zároveň to nie je vecný dôvod na odmietnutie návrhu. Presnejšie, jeho posunutie do druhého čítania. Ak neprejde – čo je pravdepodobnejšie – tak výlučne zo straníckych a politických dôvodov.
Politici verbálne deklarujú, že zavedenie možnosti skrátiť volebné obdobie referendom chcú, ale hlasovaním to prakticky znemožňujú. Podľa aktuálnej situácie – keď tvoria vládnu väčšinu, tak to odmietajú, keď tvoria parlamentnú menšinu, tak to presadzujú. Podobne, ako je to aj so skráteným legislatívnym konaním. Keď sú vo vláde, tak ho zneužívajú, keď sú mimo vlády, tak jeho zneužívanie kritizujú. Platí to bez rozdielu a ohľadu na stranícke tričká. Presne v duchu poučky, keď nevládne ľud, vládnu iní.
