< sekcia Publicistika

HRABKO: Kováčov príbeh je uzatvorený, rušenie amnestií nemá zmysel

Juraj Hrabko v TABLET.TV Foto: TABLET.TV

Líder SaS Richard Sulík nie je ten, kto má určovať primeranosť trestu za pochybenia Igora Matoviča, na to je tu zákon, povedal v Tablet.tv Juraj Hrabko.

Bratislava 15. októbra (Teraz.sk) – Otváranie otázky zrušenia amnestií, ktoré udelil Vladimír Mečiar ako zastupujúci prezident, má symbolický a politický význam, ale ich reálne prelomenie v budúcnosti by žiadny iný ako negatívny význam nemalo. V diskusii na Tablet.tv to na margo avizvanej parlamentnej iniciatívy poslanca Jána Budaja (OĽaNO) povedal publicista Juraj Hrabko.

„Pán Budaj už v tomto volebnom období predkladal takýto návrh. Nebol schválený, takže musí uplynúť šesť mesačná lehota, aby ho mohol predložiť opäť. Ale myslím si, že hlasovanie dopadne tak isto, ako všetky predchádzajúce,“ odhadol Hrabko.

„Stanovisko Smeru je dlhodobo známe, že to nepodporia a nevidím žiadny argument, ktorý by ich presvedčil, aby za to hlasovali. Takže nazbierať 90 hlasov bude takmer nemožné,“ poznamenal. Predseda Smeru-SD Robert Fico v minulosti opakovane vyhlásil, že amnestie považuje za nemorálne, z právneho hľadiska je však ich zrušenie nemožné.

„Možno tak raz urobí nejaký iný parlament, ale nebude to mať žiadny význam okrem negatívneho. Je to, o tých amnestiách, na veľkú debatu. Ja osobne si myslím, že by nemali byť zrušené. To je aj v súlade s rozhodnutím ústavného súdu,“ povedal Hrabko.

Príbeh prvého prezidenta modernej Slovenskej republiky je podľa neho už uzatvorený. „Mali sme možnosť vidieť, počuť a čítať rôzne hodnotenia jeho činnosti,“ pripomenul Hrabko.



„Možno jednu poznámku k blamáži, ktorá sa stala s vlajkou na rakve, mala by byť výstrahou. V štátnej komisii, ktorú zriadila vláda sú až traja protokolisti, aj od prezidenta, aj z Úradu vlády, aj z Ministerstva zahraničných vecí, tak toto by sa stávať nemalo,“ dodal.


Matovičov problém


V diskusii reagoval aj na názor lídra SaS Richarda Sulíka, podľa ktorého by strata poslaneckého mandátu za formálne pochybenie Igora Matoviča bola neprimeraným trestom. „Pán Sulík nie je ten, kto má posudzovať primeranosť alebo neprimeranosť takéhoto kroku, to určuje zákon,“ reagoval Hrabko.

Parlamentný výbor pre nezlučiteľnosť funkcií totiž pokutoval Igora Matoviča za to, že si v minulom volebnom období na určitý čas zabudol predĺžiť prerušenie živnosti, ústavný zákon však poslancom zakazuje podnikať.

V tomto volebnom období však líder OĽaNO urobil to isté znova a podľa zákona by za opakované pochybenie mal prísť o mandát. Z právneho hľadiska však existuje viacero otvorených otázok o tom, ako by mal teraz postupovať výbor pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý bude problém riešiť a prípadne neskôr plénum Národnej rady.

„Je to zvláštna situácia. Nevieme, ako výbor rozhodne, možno to ešte nevie ani samotný výbor. Nevieme, či je právoplatné to prvé udelenie pokuty. Igor Matovič ohlasoval, že sa odvolá na Ústavný súd. Parlamentný výbor môže rozhodnúť o odobratí mandátu iba ak tá prvá pokuta nadobudla právoplatnosť,“ upozornil Hrabko.

Neakceptuje však Sulíkov názor, podľa ktorého výbor nemá zo zákona veľký priestor pre rozhodovanie, zato poslanci pri následnom hlasovaní v pléne môžu širšie zohľadniť okolnosti a rozhodnúť inak ako výbor.

„Samozrejme, odňatie mandátu inak, ako vzdaním sa alebo smrťou, je veľmi závažná vec. Preto to dal ústavodarca do parlamentu. Ale tých 90 poslancov nebude rozhodovať o ničom inom, ako o tom, či schvaľuje rozhodnutie výboru,“ povedal Hrabko. Ak by plénum Národnej rady rozhodlo inak ako výbor, podľa Hrabka by tým de facto vyslovilo nedôveru práci výboru.

„Na druhej strane, môže výbor poslanca potrestať za niečo, čo urobil v minulom volebnom období? Veď vtedy bol úplne iný výbor, aj iné zloženie parlamentu. Je to otázka výkladu,“ upozornil Hrabko, podľa ktorého možno nebolo namieste už udelenie prvej pokuty Igorovi Matovičovi.


Kauza CT


Na otázku, kto môže rozhodnúť aktuálny spor medzi nezávislým poslancom Miroslavom Beblavým a predsedom žilinského samosprávneho kraja Jurajom Blanárom o zákonnosti nákupu CT prístrojov Hrabko odpovedal, že vyšetrovacie orgány. „Záleží od formulácie zadania na verejné obstarávanie,“ poznamenal. Osobne odhaduje, že k porušeniu zákona prísť nemuselo, čo však neznamená, že išlo o výhodný nákup. „Myslím si, že Miroslav Beblavý to vysvetlil veľmi rukolapne,“ povedal Hrabko. „Je to ďalšia kauza, ktorá je, ale ktorá vyšumí do stratena,“ odhaduje.

Vzdelanie starostov


Na otázku, či by ústavný súd mal ponechať v platnosti ustanovenie, podľa ktorého musia mať kandidáti na starostov minimálne stredoškolské vzdelanie, Hrabko odpovedal negatívne. „Nemôžem prejudikovať rozhodnutia ústavného súdu, ale podľa mňa by to nemal umožniť. Podľa môjho názoru je to evidentne v rozpore s ústavou. Ústava v článku o starostoch nepripúšťa žiadnu inú možnosť úpravy zákonom okrem dôvodov a spôsobov odvolania starostu. Žiadne požiadavky na minimálne stredoškolské vzdelanie tam zakotvené nie sú,“ zdôraznil s tým, že by to bolo diskriminačné a spochybňovalo by to vôľu ľudí vyjadrenú v tajných voľbách.


Platy učiteľov


Na otázku, či Iniciatíva slovenských učiteľov hrá ešte nejakú úlohu v rokovaniach medzi ministrom Petrom Plavčanom a školskými odborármi o učiteľských platoch Hrabko odpovedal, že je v ministrovom záujme, aby nehrala. Ale v záujme učiteľov by mala byť čo najväčšia jednotnosť.

Aktuálna ponuka od lídra SNS Andreja Danka a Petra Plavčana školským odborom je, že po zvýšení zo septembra 2016 by ďalšie navýšenie platov o šesť percent prebehlo v septembri budúceho roka a potom ďalších šesť percent každý ďalší september až do roku 2020, kedy by sa platy mali zvýšiť už na jar. Odborári ponuku zatiaľ neprijali a rokujú o navýšení už od januára 2017.

„Vidím tie rokovania tak, ako išli od nuly až po súčasnú ponuku, že minister Plavčan ustúpi a zvýšenie bude od 1. januára. Tak sa o tom pred časom aj uvažovalo. Ale o tých šesť percent. Učitelia, vrátane odborového zväzu požadovali vyššie zvýšenie,“ pripomenul Hrabko.

Parížska dohoda


Minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) odovzdal v piatok (7. 10.) v depozitári OSN v New Yorku ratifikačné listiny parížskej klimatickej dohody za Slovensko aj Európsku úniu. Mohol tak učiniť po tom, ako ratifikáciu schválili ministri životného prostredia EÚ na mimoriadnom rokovaní a následne Európsky parlament. Podľa premiéra Roberta Fica tým bol splnený jeden z hlavných cieľov slovenského predsedníctva.

„Zo strany Roberta Fica je to politická propaganda. Nepamätám sa, že by medzi štyrmi prioritami predsedníctva bola expresis verbis uvedená Parížska dohoda. Je v poriadku, že to schválilo Slovensko. Ale nie to, že o tom rozhodli ministri členských krajín EÚ, aj keď vo viac ako polovici krajín ešte táto dohoda nie je schválená. Sú na to praktické dôvody, len poukazujem na tú schizofréniu,“ poznamenal na záver Hrabko.