Nie je podstatné, akú veľkú väčšinu bude mať budúca vládna koalícia, ale to, či si ju dokáže udržať štyri roky, povedal v TASR TV J. Hrabko. (správa, PODCAST, VIDEO)
Autor Teraz.sk
Bratislava 2. októbra (Teraz.sk) – Víťazom predčasných parlamentných volieb je líder Smeru-SSD Robert Fico, kľúčovým hráčom pri zostavovaní vládnej koalície však je predseda Hlasu-SD Peter Pellegrini. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
Logika povolebných rokovaní je podľa neho úplne iná ako predvolebná rétorika. Pred voľbami politici kreslia červené čiary, aby zaujali čo najviac voličov, a po voľbách sa na ne, ak majú šancu na rokovania o vstupe do vlády, snažia zabudnúť. „Napríklad v prípade OĹANO sa Igorovi Matovičovi ľahko hovorí, že nechce ísť do žiadnej koalície, keď ho do koalície nikto nechce a ani nepotrebuje,“ poznamenal Hrabko.
Naopak, bez spolupráce s Hlasom-SD nemá podľa neho šancu zložiť funkčnú koalíciu ani Robert Fico (Smer-SSD), ani predseda druhej najúspešnejšej strany Michal Šimečka (Progresívne Slovensko).
Na základe poverenia od prezidentky Zuzany Čaputovej môže oficiálne koaličné rokovania začať víťaz volieb. Cieľom podľa Hrabka pritom nie je zložiť koalíciu s čo najväčším počtom poslancov, ale vytvoriť čo najfunkčnejší celok.
Pripomenul, že koalícia Igora Matoviča mala ústavnú väčšinu 95 poslancov a napriek tomu nevydržala celé volebné obdobie. „Robert Fico je technológ moci, akému niet v tejto krajine páru, niekedy bol taký aj Mikuláš Dzurinda a v určitom zmysle slova aj Vladimír Mečiar. Má sa pokúsiť o to, aby mal po celé štyri roky neustále k dispozícii najmenej 76 poslancov,“ konštatuje Hrabko.
Pripomenul, že napríklad SaS prispela k pádu všetkých doterajších vlád, ktorých bola členom. Súdržnosť poslaneckého klubu môže byť podľa neho problémom v prípade Slovenskej národnej strany (SNS), keďže sú v ňom okrem Andreja Danka výhradne externé osobnosti, ktoré nie sú priamo členmi SNS.
Ak by názor na vstup do koalície so Smerom-SD zmenilo KDH, bude podľa Hrabka čeliť otázke, či to všetci novozvolení poslanci za túto stranu budú akceptovať. „Fico sa počas jednej moci zmenil z opozičného politika a budúceho možného vládneho politika. Nie náhodou povedal, že na rokovania bude potrebovať zhruba dva týždne,“ upozornil Hrabko.
„Nie je žiadnym tajomstvom, že o dva týždne bude rokovať KDH. A to, čo je dnes pre KDH nemenné, sa môže o dva týždne zmeniť,“ dodal. To však podľa neho bude platiť len za podmienky, že možnosť koaličných rokovaní bude v tomto čase ešte pre KDH aktuálna. „Ak KDH takú ponuku nedostane, nemá ani o čom rozmýšľať a nemá dôvod meniť stanovisko,“ konštatuje Hrabko.
Pripúšťa, že medzi Smerom-SSD a Hlasom-SD, ale aj medzi Progresívnym Slovenskom a Hlasom-SD existujú pomerne veľké rozdiely v názoroch. Na druhej strane, obe sociálnodemokratické strany spája spoločné členstvo v európskych štruktúrach. „Smer a Hlas majú k sebe najbližšie,“ poznamenal Hrabko.
Dodal, že voliči rozdali karty vo voľbách s nadpriemernou voličskou účasťou, čo dáva zvolenému parlamentu a následne vláde vysokú legitimitu. Teraz sú podľa Hrabka na rade zvolení politici, aby na základe získaných volebných výsledkov rozhodli o budúcej slovenskej vládnej koalícii.
Logika povolebných rokovaní je podľa neho úplne iná ako predvolebná rétorika. Pred voľbami politici kreslia červené čiary, aby zaujali čo najviac voličov, a po voľbách sa na ne, ak majú šancu na rokovania o vstupe do vlády, snažia zabudnúť. „Napríklad v prípade OĹANO sa Igorovi Matovičovi ľahko hovorí, že nechce ísť do žiadnej koalície, keď ho do koalície nikto nechce a ani nepotrebuje,“ poznamenal Hrabko.
UPOZORNENIE: Rozhovor s Jurajom Hrabkom vo forme PODCASTU nájdete TU.
Naopak, bez spolupráce s Hlasom-SD nemá podľa neho šancu zložiť funkčnú koalíciu ani Robert Fico (Smer-SSD), ani predseda druhej najúspešnejšej strany Michal Šimečka (Progresívne Slovensko).
Na základe poverenia od prezidentky Zuzany Čaputovej môže oficiálne koaličné rokovania začať víťaz volieb. Cieľom podľa Hrabka pritom nie je zložiť koalíciu s čo najväčším počtom poslancov, ale vytvoriť čo najfunkčnejší celok.
Pripomenul, že koalícia Igora Matoviča mala ústavnú väčšinu 95 poslancov a napriek tomu nevydržala celé volebné obdobie. „Robert Fico je technológ moci, akému niet v tejto krajine páru, niekedy bol taký aj Mikuláš Dzurinda a v určitom zmysle slova aj Vladimír Mečiar. Má sa pokúsiť o to, aby mal po celé štyri roky neustále k dispozícii najmenej 76 poslancov,“ konštatuje Hrabko.
Pripomenul, že napríklad SaS prispela k pádu všetkých doterajších vlád, ktorých bola členom. Súdržnosť poslaneckého klubu môže byť podľa neho problémom v prípade Slovenskej národnej strany (SNS), keďže sú v ňom okrem Andreja Danka výhradne externé osobnosti, ktoré nie sú priamo členmi SNS.
Ak by názor na vstup do koalície so Smerom-SD zmenilo KDH, bude podľa Hrabka čeliť otázke, či to všetci novozvolení poslanci za túto stranu budú akceptovať. „Fico sa počas jednej moci zmenil z opozičného politika a budúceho možného vládneho politika. Nie náhodou povedal, že na rokovania bude potrebovať zhruba dva týždne,“ upozornil Hrabko.
„Nie je žiadnym tajomstvom, že o dva týždne bude rokovať KDH. A to, čo je dnes pre KDH nemenné, sa môže o dva týždne zmeniť,“ dodal. To však podľa neho bude platiť len za podmienky, že možnosť koaličných rokovaní bude v tomto čase ešte pre KDH aktuálna. „Ak KDH takú ponuku nedostane, nemá ani o čom rozmýšľať a nemá dôvod meniť stanovisko,“ konštatuje Hrabko.
Pripúšťa, že medzi Smerom-SSD a Hlasom-SD, ale aj medzi Progresívnym Slovenskom a Hlasom-SD existujú pomerne veľké rozdiely v názoroch. Na druhej strane, obe sociálnodemokratické strany spája spoločné členstvo v európskych štruktúrach. „Smer a Hlas majú k sebe najbližšie,“ poznamenal Hrabko.
Dodal, že voliči rozdali karty vo voľbách s nadpriemernou voličskou účasťou, čo dáva zvolenému parlamentu a následne vláde vysokú legitimitu. Teraz sú podľa Hrabka na rade zvolení politici, aby na základe získaných volebných výsledkov rozhodli o budúcej slovenskej vládnej koalícii.
Otázka pre Juraja Hrabka
Prečo boli podľa vás prieskumy, tzv. „exit polly“ dvoch renomovaných agentúr, realizované počas volebného dňa, také nepresné?
- Nemyslím si, že agentúry mali záujem nejako ovplyvniť exit poll, to by nemalo žiadny zmysel. Zverejňuje sa to až po voľbách a krátko nato voľby ukážu, ak sa „sekli“.
Vychádza mi z toho, že respondenti agentúram klamali. Ale agentúry majú vytvorené nástroje na to, aby toto odhalili a priblížili sa čo najviac k volebným výsledkom. Aj mňa by zaujímalo, prečo sa „sekli“ až tak, ako sa to stalo.-
Prečo boli podľa vás prieskumy, tzv. „exit polly“ dvoch renomovaných agentúr, realizované počas volebného dňa, také nepresné?
- Nemyslím si, že agentúry mali záujem nejako ovplyvniť exit poll, to by nemalo žiadny zmysel. Zverejňuje sa to až po voľbách a krátko nato voľby ukážu, ak sa „sekli“.
Vychádza mi z toho, že respondenti agentúram klamali. Ale agentúry majú vytvorené nástroje na to, aby toto odhalili a priblížili sa čo najviac k volebným výsledkom. Aj mňa by zaujímalo, prečo sa „sekli“ až tak, ako sa to stalo.-