Quantcast
< sekcia Publicistika

HRABKO: Na povinné očkovanie stačí zmeniť vyhlášku

Juraj Hrabko v TASR TV Foto: TASR

Skupina voličov, ktorá odišla od vládnej koalície, ale v prieskumoch sa nehlási k inej strane, rezignovala na politiku ako takú, povedal v TASR TV Juraj Hrabko. (správa, PODCAST a VIDEO)

Bratislava 22. januára (Teraz.sk) – Na zavedenie povinného očkovania proti ochoreniu Covid-19 nie je potrebné prijímať nové zákony alebo rozhodnutia vládneho kabinetu, stačí na to zmena vyhlášky hlavného hygienika. V diskusii na TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

Reagoval tak na informáciu ministra zdravotníctva Vladimíra Lengvarského (nom. OĽaNO), podľa ktorého je pripravená právna analýza možnosti zavedenia povinného očkovania. „Táto analýza by podľa mňa mala byť zverejnená, keď už pre nič iné, tak preto, že bola robená za peniaze daňových poplatníkov. A keď si ju prečítame, môžeme o nej diskutovať,“ povedal Hrabko.



Dodal, že ak aj je procedúra prípadného zavedenia povinného očkovania jednoduchá, jednoduché nie sú jej právne dôsledky a problémy v aplikačnej praxi. „Ak minister nebude mať politickú podporu, podľa mňa to neurobí. Urobiť to môže, ale iná vec sú dôsledky a následky takéhoto rozhodnutia,“ poznamenal Hrabko.
Dodal, že vlna omikronu je už rozbehnutá a najbližšie týždne ukážu, aký bude mať charakter.

„Nespochybňujem úmysel vlády, aby čo najviac eliminovala aj omikron a vyhla sa preťaženiu nemocníc a aby táto vlna prebehla čo možno najlepšie. Ale veľmi sa jej v tom nedarí. Omikron je tu a opatrenia tu nie sú, všetko je uvoľnené. Nepripravili sme ani testovacie kapacity, pritom nakazených ľudí, ako ukazujú skúsenosti zo zahraničia, bude naozaj veľmi veľa,“ povedal.



Časť voličov, ktorí od roku 2020 opustili vládnu koalíciu, sa nepridala k žiadnej opozičnej ani mimoparlamentnej strane a v tejto chvíli vyčkávajú na ďalší politický vývoj, komentoval v TASR TV vývoj preferencií v prvých dvoch rokoch volebného obdobia Martin Slosiarik z agentúry Focus. „Osobne si nemyslím, že ide o vyčkávajúcich voličov, podľa mňa ide o bývalých voličov, ľudí, ktorí už na voľby rezignovali,“ reaguje Hrabko. „To nie je dobrá cesta, lebo krajina nepotrebuje rezignovaných, ale aktívnych ľudí. Na druhej strane, dnešným preferenciám by som neprikladal veľkú váhu, voľby sú ešte veľmi ďaleko,“ dodal.

Na otázku, či môže preferencie ovplyvniť téma obrannej zmluvy s USA, Hrabko odpovedal, že možné to je. „V tomto prípade sa to podobá onomu známemu prvému zle zapnutému gombíku. Dalo sa to urobiť aj inak, ale vládna koalícia to jednoducho inak neurobila. Na pripomienkové konanie to išlo krátko pred Vianocami, ľudia si to veľmi nevšímali. Vláda potom zmietla zo stola pripomienky namiesto toho, aby sa s nimi vysporiadala, vrátane pripomienok generálneho prokurátora. To nepôsobí dobre,“ povedal. „Návrh zmluvy by sa podľa mňa ešte stále dal zmeniť, ale to sa podľa mňa nestane,“ dodal Hrabko.

Návrh poslanca hnutia Sme rodina Miloša Svrčeka, aby sa do ústavy vrátila možnosť skrátiť volebné obdobie referendom s tým, že by platila až od nasledujúceho volebného obdobia, nezískal podporu ostatných koaličných, ani opozičných strán. Ak by o ňom parlament hlasoval a neuspel by, nový návrh na zmenu ústavy v tomto smere bude možné predložiť až o pol roka. „Nemusí to tak byť. Pán Svrček môže svoj návrh stiahnuť,“ upozornil Hrabko.

„Ale ak by sa o ňom hlasovalo a neuspel, najbližšieho pol roka sa o takomto návrhu nesmie ani rokovať, nie to ešte hlasovať. Aj preto opozícia prichádza s ďalšou agendou, na referendum,“ konštatoval publicista. „Je to agenda, ktoré bude nepríjemná pre vládnu koalíciu a opozícia ju bude využívať. Teoreticky by referendum v tomto roku mohlo byť, ale v praxi to podľa mňa tak nebude. Táto vláda chce dovládnuť a po rozhodnutí ústavného súdu má na to všetky podmienky,“ uzavrel Hrabko.