< sekcia Publicistika

HRABKO: Nemá zmysel začínať s reformami, na ktorých nie je dohoda

Juraj Hrabko v TASR TV Foto: TASR

Ak má minister vnútra získať právomoc priamo menovať policajného prezidenta, vypočutie kandidáta na výbore je kontraproduktívne, povedal v TASR TV Juraj Hrabko (PODCAST a VIDEO).

Bratislava 9. októbra (Teraz.sk) – Nie je jednoduché realizovať štrukturálne reformy ani v čase, keď je na nich jednoznačná dohoda vo vládnej koalícii a v zásade majú podporu odbornej verejnosti. Na reforme zdravotníctva a súdnictva však takáto dohoda nie je a reálna šanca, že budú prijaté v navrhovanej podobe, je malá. V diskusii na TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

„Na základe informácií, ktoré sú verejne prístupné, by sa dalo povedať, že by sa vláda do veľkých reforiem už skôr púšťať nemala,“ konštatoval. „Ak hovoríme o jej stabilite, vieme aký je stav v koalícii. Vieme, aké sú k niektorým reformám výhrady koaličných partnerov a aké sú výhrady odbornej verejnosti,“ dodal Hrabko.

Napríklad o reforme zdravotníctva by mala po väčšiu časť budúceho roku ešte prebiehať odborná a verejná diskusia a zoznam nemocníc, ktoré sa budú v dôsledku reformy meniť, má byť zverejnený až po komunálnych a regionálnych voľbách v roku 2022. Hrabko na to reaguje slovami, že realizovať takúto reformu de facto už v priebehu posledného roka pred parlamentnými voľbami, je komplikované. „Osobne si myslím, že k žiadnej reforme už nepríde,“ odhadol Hrabko.



„Čo sa týka reformy súdnictva, toto je už druhá reforma súdnictva, respektíve opakovaná, lebo vieme, že tá prvá schválená nebola. A zrejme neprejde ani táto druhá, aj keď je rozdelená na časti, jej podstata ostáva tá istá,“ povedal Hrabko. „Nie, že nie je dohodnuté všetko, čo sa týka reforiem, nie je dohodnuté nič. Z tohto uhla pohľadu by bolo možno lepšie sa do toho ani nepúšťať. Načo pôjdete do reforiem, ktoré spustia okamžite búrku nevôle a to o nich ešte iba diskutujeme,“ dodal.



Na druhej strane, medializované obavy Petra Pellegriniho (Hlas-SD) o budúcnosť reforiem, sú podľa publicistu politickou rétorikou. „On sa toho vôbec neobáva, on si to želá,“ myslí si Hrabko s tým, že problémy vládnej koalície pri implementácii reforiem, na ktorých neexistuje dohoda, by opozičný politik vedel využiť vo svoj prospech.


Rokovanie o správach prokuratúr a výber policajného prezidenta


Na margo rokovania parlamentu o správach generálnej a špeciálnej prokuratúry za rok 2020 Hrabko poznamenal, že sa rozprava nevenovala primárne podstate správ, ale skôr osobám generálneho prokurátora Maroša Žilinku a špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica.

Aj keď sa spočiatku očakávalo, že pri hlasovaní môže mať problémy skôr správa generálnej prokuratúry, nestalo sa tak a parlament ju vzal na vedomie hladko. Správu Úradu špeciálnej prokuratúry však Národná rada (NR) SR napokon vzala na vedomie až pri štvrtom hlasovaní, tri krát predtým nebola uznášaniaschopná. „Toto nebolo upozornenie typu, niečo robíte zle, spamätajte sa. Bola to politická lajdáckosť poslancov vládnej koalície,“ komentoval nízku účasť vládnych poslancov na hlasovaní Hrabko.

Podľa premiéra Eduarda Hegera sa koalícia zhodla na tom, aby si policajného prezidenta priamo vyberal minister vnútra a v tomto zmysle predloží do parlamentu návrh legislatívnej zmeny. „Ak má minister niesť politickú zodpovednosť za Policajný zbor, musí mať kompetenciu menovať a odvolávať rôznych funkcionárov,“ reaguje Hrabko. Upozorňuje však, že koaliční poslanci plánujú ponechať v zákone povinnosť vypočutia kandidáta na policajného prezidenta parlamentným výborom, aj keď výbor stratí akúkoľvek spolurozhodovaciu kompetenciu. „Ak teraz parlamentný výbor nebude maž tú právomoc, verejné vypočutie sa mi zdá byť dehonestujúce až smiešne. Nemyslím si, že to je dobrý postup. Odhliadnuc od toho, že tento výbor patrí k výborom, ktoré nie sú zriadené zákonom. V budúcom volebnom období ho parlament vôbec nemusí zriadiť,“ upozornil Hrabko.