Quantcast
< sekcia Publicistika

HRABKO: Okolo navyšovania rozpočtu na tento rok bol zbytočný cirkus

Juraj Hrabko v TASR TV Foto: TASR TV

Na základe rozhodnutia ústavného súdu prezidentka vypíše referendum buď s jednou alebo s dvomi otázkami, povedal v TASR TV Juraj Hrabko. (správa, PODCAST, VIDEO)

Bratislava 22. októbra (Teraz.sk) – Ak by si vládna menšina od začiatku uvedomovala, že bez podpory SaS štátny rozpočet na tento rok nenavýši a bola ochotná akceptovať jej podmienky, parlament sa mohol vyhnúť opakovanej obštrukcii. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

Pripomenul, že zvyšok opozície navýšenie rozpočtu odmietol principiálne a možnosť podpory avizovala iba SaS za podmienky, že bude spôsob využitia navýšených prostriedkov na riešenie dôsledkov energetickej krízy definovaný priamo v zákone. „Myslím si, že to bol úplne zbytočný cirkus. Menšinová vláda nemôže vládnuť, pokiaľ si nezíska nejakú väčšinu v parlamente. SaS povedala podmienky, za ktorých je ochotná hlasovať za novelu štátneho rozpočtu a keď vláda podmienky splnila, SaS dodržala svoj sľub a zahlasovala za to,“ konštatoval Hrabko.


Dôkazom, že koaličná zmluva už neplatí, ale ad hoc dohody uzatvárané v parlamente platiť môžu, je podľa neho aj aktuálne zvolenie Petra Pčolinského (Sme rodina) na post podpredsedu parlamentu. „Je to v politických dohodách. Sme rodina sa dokázala dohodnúť, pán Pčolinský sa dokázal dohodnúť o svojej podpore, preto aj išiel do toho hlasovania. A výsledok hlasovania ukázal, že má podporu aj časti opozičných poslancov,“ konštatoval Hrabko. „Ale koaličná zmluva ostala úplne bokom, lebo tá nezakotvuje nič o tom, že by hnutiu Sme rodina prináležali dve miesta vo vedení parlamentu,“ upozornil.



V súvislosti s dvojnásobnou vraždou na Zámockej ulici premiér Eduard Heger (OĽANO) vyhlásil, že bude potrebné riešiť posilnenie policajného zboru o desiatky expertov na počítačovú kriminalitu, posilniť materiálno-technické zázemie na odhaľovanie takýchto hrozieb, ale zintenzívniť aj výchovu na školách a „posilniť práva LGBTI komunity“.

„Je to plné emócií. Nedá sa to len tak vystreliť, ako to urobil pán premiér. Koniec – koncov, o opatreniach by nemal hovoriť, ale mal by ich realizovať. Na opatrenia tohto typu premiér nepotrebuje súhlas v parlamentu, drží ich v rukách výkonná moc,“ reagoval Hrabko. V praxi podľa neho parlament mohol pomôcť LGBTI komunite napríklad schválením novely Občianskeho zákonníka z dielne SaS, ktorá zakotvovala inštitút partnerského spolužitia, návrh však poslanci nepustili ani do druhého čítania. „Ani ja netvrdím, že návrh SaS bol dokonalý. Ale dal sa pozmeňujúcimi návrhmi upraviť v druhom čítaní podľa vôle parlamentu. Na to práve to druhé čítanie slúži. A tento vecný problém, ktorý treba riešiť, je tu už roky,“ pripomenul.

Ústavný súd (ÚS) SR bude o ústavnosti v prípade prvej referendovej otázky, ktorá sa týka podania demisie vlády, rokovať na neverejnom zasadnutí pléna 26. októbra. Návrh prezidentky SR Zuzany Čaputovej v tejto veci ÚS prijal na ďalšie konanie 21. septembra. „Musíme počkať na to, ako rozhodne ústavný súd, či prvú otázku pustí do referenda alebo nepustí. Lebo ak prvá otázka nie je v súlade s ústavou, prezidentka nemôže referendum s dvomi otázkami vyhlásiť,“ poznamenal Hrabko. „Môže ho vyhlásiť iba s tou druhou otázkou, čo opakovane vyhlásila, že urobí. Ak ústavný súd povie, že prvá otázka je v súlade s ústavou, prezidentka vyhlási referendum s oboma otázkami,“ uzavrel Hrabko.