Quantcast
< sekcia Publicistika

HRABKO: Opozičná strana chce vládu zmeniť, mimovládna v nej iba nie je

Juraj Hrabko v TASR TV Foto: TASR TV

Kríza v zdravotníctve zatiaľ nie je definitívne prekonaná, ale mohla by byť, povedal v TASR TV Juraj Hrabko. (správa, PODCAST, VIDEO)

Bratislava 8. októbra (Teraz.sk) – Štandardná politika opozičnej strany smeruje k vystriedaniu vlády a uchopeniu moci do vlastných rúk. Ak politická strana nie je súčasťou vládneho kabinetu, ale takúto politiku nerobí, ide skôr o mimovládnu ako opozičnú stranu. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

Reagoval tým na vyhlásenie predsedu SaS Richarda Sulíka, podľa ktorého sa po neúspešnom pokuse odvolať z funkcie ministra financií Igora Matoviča (OĽANO) stáva SaS „tvrdou“ opozičnou stranou, rezignuje na návrat do vlády a je ochotná rokovať o predčasných voľbách.



„Buď je strana opozičná, snaží sa povaliť vládu, skrátiť jej volebné obdobie, aby mohla sama uchopiť moc a ukázať, že to vie robiť lepšie, alebo opozičná nie je,“ reagoval Hrabko. „SaS sa rozhodla odísť do opozície, ale či z nej bude skutočne opozičná alebo iba mimovládna strana, to sa ešte uvidí na základe politiky, akú bude robiť v parlamente,“ dodal.



O reálnych pomeroch v Národnej rade (NR) SR podľa neho aktuálne svedčia najmä konkrétne hlasovania, od ktorých sa politická rétorika často odchyľuje. Za takúto rétoriku považoval Hrabko aj úvahy o návrate SaS do koalície, ak by bol Igor Matovič odvolaný. „To s možným návratom SaS do koalície, ak by bol býval minister financií odvolaný z funkcie, to je fáma, sú to jednoducho iba reči. To bolo porcovanie medveďa, ktorý ešte behá po lese,“ tvrdí Hrabko.

„Všetky tie úvahy úplne vynechávali z hry premiéra, ktorý jediný má právo navrhnúť meno nového člena vlády a pani prezidentku, ktorá je hlavným hráčom, ona rozhoduje, koho vymenuje a koho nevymenuje do funkcie,“ upozornil.

Naopak, realitou podľa neho je vymenovanie do funkcie nového ministra školstva v osobe Jána Horeckého, ktoré parlamentnému hlasovaniu o vyslovení nedôvery ministrovi financií časovo predchádzalo. „Je to nominant vládnych strán, ktorého akceptovala pani prezidentka Čaputová, keďže ho vymenovala do funkcie,“ konštatuje Hrabko. „Má veľa práce, ale málo času. Maximálne rok a pol a možno ešte menej, ak budú predčasné voľby. Uvidíme po 100 dňoch, kedy by už mal byť na ministerstve zorientovaný,“ dodal.

Aj keď sa zvyšovanie platov, ktoré v stredu (5.10.) schválil parlament, nebude týkať všetkých pracovníkov v rezorte zdravotníctva, podľa Hrabka vytvára predpoklady na prekonanie krízy, ktorá viedla k výpovediam viac ako dvoch tisícok lekárov. „Problémom v zdravotníctve nie sú iba platy, ale napríklad aj podmienky, v ktorých zdravotníci pracujú. Rokovania o nejakom memorande by ešte mali prebehnúť, treba si počkať na výsledok. Zatiaľ nič nie je definitívne zažehnané, ale môže byť,“ uzavrel Hrabko.