Bratislava 13. apríla (Teraz.sk) – Skutočnosť, že pri prenasledovaní rýchlo idúceho auta s podpredsedom Národnej rady Andrejom Hrnčiarom (Most – Híd) padol varovný výstrel, sa nedá interpretovať inak, než ako veľké zlyhanie policajtov. „Je to niečo až nepredstaviteľné, takéto niečo sa nedá ani vymyslieť, to sa musí naozaj iba stať. Polícia tu strieľa po ústavnom činiteľovi, podpredsedovi parlamentu? To je obrovské zlyhanie policajnej práce. Že prišlo k zlyhaniu polície, je evidentné, pretože policajti si mohli overiť, aké auto to pred nimi uháňa,“ povedal v TABLET.TV publicista Juraj Hrabko.

Dodal, že zrejme došlo k zlyhaniu komunikačných sietí pri overovaní auta. Hoci sa incident neskôr vysvetlil a k žiadnej škode nedošlo, podľa Hrabka existovalo potenciálne riziko. „Bolo by to smiešne, keby to nebolo tragické. Neviem si predstaviť, čo by sa stalo, ak by strela náhodou zasiahla podpredsedu parlamentu,“ podčiarkol Hrabko. Dodal, že samotný Hrnčiar je podľa neho v incidente iba štatistom. „V tomto prípade je politik iba pasažier. Má ochranku. A ochrankár musí vyhodnotiť situáciu, zodpovedá za toho politika, nie len za auto, ktoré šoféruje,“ povedal.

Polícia prenasledovala v noci zo soboty na nedeľu (8. - 9. 4.) na ceste medzi Strečnom a Martinom BMW, v ktorom sedel podpredseda parlamentu Andrej Hrnčiar (Most-Híd). Vozidlo bolo služobné, malo prekročiť povolenú rýchlosť, a keďže nezastavilo, policajti mali varovne vystreliť do vzduchu. Uvádza to TASR s odkazom na informácie týždenníka Plus 7 dní. Podľa Hrnčiara došlo k nedorozumeniu medzi dvoma policajnými zložkami, keďže auto s ústavným činiteľom nesmie z bezpečnostných dôvodov zastať mimo obytnej zóny a muselo sa preto pred zastavením do najbližšej dostať.



V diskusii sa Hrabko vyjadril aj k názoru ústavného právnika a poslanca za Most – Híd Petra Kresáka, podľa ktorého boli Mečiarove amnestie od začiatku nezákonné. „Od samotného začiatku som bol presvedčený, že to, čo sa nazýva Mečiarove amnestie, ak to zjednoduším, vlastne nie sú amnestie v pravom slova zmysle, pretože sa jedná o akty, ktoré predstavujú zneužitie právomocí verejného činiteľa,“ povedal v TABLET.TV 11. apríla Kresák, ktorý by mal Národnú radu vo veci zrušenia amnestií zastupovať pred Ústavným súdom SR.

Hrabko uznáva, že Kresák zohral významnú úlohu v tom, že sa v parlamente našla väčšina potrebná na zrušenie amnestií. Samotný tento akt však neschvaľuje a nesúhlasí ani s tým, že amnestie boli zneužitím právomocí verejného činiteľa.

„Prezident v roku 1998 mal právomoc nariadiť, aby sa nezačínali trestné konanie, prípadne, ak sa začalo, aby sa v ňom nepokračovalo. Bolo to zakotvené v ústave,“ reaguje Hrabko. „Na Vladimíra Mečiara bolo podané trestné oznámenie za zneužívanie právomocí verejného činiteľa a bolo zamietnuté. Nedá sa teraz špekulovať o tom, čo by bolo, keby bolo. Jednoducho sa to súdmi uzatvorilo tak, že amnestie platili a nedalo sa voči podozrivým ľuďom konať,“ dodal. Podľa Hrabka je verejné tajomstvo, že išlo samoamnestie. „Všetci vieme, kto sa na nich spolupodieľal, kto chce, pozná aj text obžaloby s menami, jediné, čo nevieme, je, aký by bol trest. Tomu zabránili tie amnestie,“ podčiarkol.

Parlamentné hlasovanie podľa neho škvrnu na našom právnom systéme, ktorou Mečiarove amnestie boli, nezmazalo. „Tá škvrna bola presunutá priamo do ústavy. Ukázalo sa, že 90 žetónov v parlamente môže naozaj všetko a to je do budúcnosti nebezpečný precedens,“ povedal.

Snem národniarov

Hrabko komentoval aj sobotný (8.4.) slávnostný snem Slovenskej národnej strany. Na ňom predseda strany Danko okrem iného konštatoval, že ide o štandardnú stranu s tisíckami členov, čo dal do protikladu k niektorým politickým „marketingovým“ projektom. „V prípade SNS to má hodnotu osem až desať percent. Respektíve volebné výsledky. KDH má možno ešte vyšší počet straníkov ako SNS, nepoznám presne čísla, ale v parlamente nie je,“ odpovedal Hrabko na otázku, akú spoločenskú hodnotu má, ak strana funguje klasickým spôsobom, má masové členstvo a štandardne volené orgány.

„Voliči KDH jednoducho neocenili tak, ako SNS či OĽaNO, alebo ktorúkoľvek parlamentnú stranu. Voliči ocenia vo voľbách každú stranu, je dôležité, že idú do volieb v súlade so zákonom,“ zdôraznil Hrabko. „Nie všade klasické veľké strany, ani stranícka práca, miznú, ani na Slovensku nie. Ale časy sa menia a pribúda stále viac menších skupiniek, ktoré zbierajú sympatizantov na sociálnych sieťach. Potom si povedia, že ich majú dosť, rozhodnú sa kúpiť si stranu, alebo si založiť stranu a ísť do volieb. Ale je to vôľa voličov, ak uspejú,“ dodal.

Za neštandardnú však považuje snahu SNS presadiť na Slovensku 13. plat a to ani na základe argumentu, že tento inštitút je v západnej Európe bežný. „Aj u nás existuje 13. a 14. plat, majú ho napríklad sudcovia a prokurátori. Ale lepšie ako 13. plat, je rozdeliť sumu do dvanástich mesačných platov. Aby štát nariadil, aby mal každý povinne 13. plat, to sa mi zdá neštandardné,“ poznamenal Hrabko.

Cena TASR a bombové telefonáty

V debate sa krátko vyjadril aj k cene Európskej aliancie tlačových agentúr "EANA Award for Excellence in News Agency Quality 2017". „Porota EANA jednohlasne rozhodla, že cenu získava vývojový tím agentúry TASR pod vedením šéfredaktora Mariána Kolára za vytvorenie agregátora sociálnych sietí Somecan, konštatuje sa vo vyhlásení EANA. Ide vôbec o prvé ocenenie slovenskej agentúry v prestížnej konkurencii 32 dominantných tlačových agentúr v Európe. Naposledy túto cenu získala nemecká agentúra DPA,“ uvádza TASR.

„Treba zagratulovať. Každé víťazstvo získané v porovnaní so zahraničnou konkurenciou, je cenné. Každá možnosť, ktorá redaktorovi pomáha získavať a overovať informácie, môže prispieť ku kvalite jeho práce,“ poznamenal Hrabko. Je to zaujímavé aj vzhľadom na špecifiká doby, kedy ľudia namiesto novinársky spracovaných tém často sledujú priamo statusy politikov a iných aktérov na sociálnych sieťach. „Na internete si každý nájde to, čo chce. Ale úloha médií je nezastupiteľná, je nie len v získavaní, ale aj overovaní informácií,“ zdôraznil Hrabko.

Reagoval aj na množenie sa upozornení na bombovú hrozbu na slovenských súdoch. Polícia musí každú takúto informáciu preveriť aj v prípade, že je reálne riziko bombového útoku minimálne. Tým vznikajú náklady na strane polície, ale aj súdov, ktorým zdržanie komplikuje prácu. „Páchatelia si asi najviac uvedomujú to, že ich nesmú chytiť,“ reagoval na otázku, prečo páchateľov neodradia dlhoročné tresty odňatia slobody za šírenie poplašnej správy. „V poslednom čase to naberá vyššie obrátky. Ak sa podarí niekoho dolapiť, treba ho exemplárne, ale zákonným spôsobom potrestať,“ zdôraznil Hrabko.