Bratislava 23. mája (Teraz.sk) – Šance návrhu ústavnej zmeny z dielne rezortu spravodlivosti, ktorá by umožnila skrátiť volebné obdobie ľudovým hlasovaním na schválenie v parlamente sú malé, rovnako ako šance návrhov ústavných zmien, ktoré by to umožnili referendom. Dôvodom je to, že poslanci Národnej rady (NR) SR v skutočnosti nechcú, aby ich volebné obdobie mohli skrátiť priamo ľudia. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.

Tento nedostatok politickej vôle podľa neho vysvetľuje to, že sa parlament k možnosti takejto ústavnej zmeny opakovane vracia, ale nikdy ju neodhlasuje. „Politici jednoducho nechcú, aby ľudia rozhodovali o ich skrátenom volebnom období. Dokázali si to schváliť pre seba, aby to mohli urobiť, keď príde nejaká politická kríza,“ pripomenul, že parlament v minulom volebnom období vložil do ústavy možnosť skrátiť volebné obdobie uznesením NR SR.

Pôvodne bola súčasťou návrhu tejto zmeny aj možnosť skrátiť volebné obdobie referendom, poslanci vtedajšej vládnej koalície ju však neschválili. „Referendum z toho návrhu bolo vyhodené. Možnosť skrátiť volebné obdobie dal sám sebe iba parlament,“ pripomenul Hrabko.

Pozrite si rozhovor s J. Hrabkom v TASR TV:


Keď sa vo voľbách v roku 2023 dostal k moci Smer-SD a bývalé vládne strany do opozície, časť opozičných politikov začala sama zbierať podpisy na iniciovanie takéhoto referenda. Prezident Peter Pellegrini však otázku o predčasných voľbách neumožnil kvôli protiústavnosti. „Rozhodol v rámci svojich kompetencií,“ reagoval Hrabko. Upozornil, že autori petície sa formuláciou otázky pokúsili obísť rozhodnutie ústavného súdu, podľa ktorého referendum o skrátení volebného obdobia možné nie je.

Za správnejšie by pokladal, ak by prezident nechal otázku preveriť ústavnému súdu, aj keď výsledok by bol podľa Hrabka pravdepodobne rovnaký. Pripomenul, že petíciu s troma otázkami, z ktorých jedna sa týkala skrátenia volebného obdobia, podpísalo 350 000 ľudí.„Z úcty k tým 350 000 voličom by to bolo vhodné, keby sa obrátil na ústavný súd,“ dodal. Referendum napokon prebehne 4. júla iba s dvoma otázkami.

Vypočujte si rozhovor s J. Hrabkom vo forme PODCASTU:


Aj keď Hnutie Slovensko medzičasom svoj postoj k uzákoneniu referenda o skrátení volebného obdobia zmenilo, parlamente je stále predložený jeho návrh ústavnej zmeny, ktorý by do ústavy vložil aj túto možnosť. Podobnú novelu ústavy navrhuje aj Hlas-SD a so svojou predstavou prišlo aj Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR. Do medzirezortného pripomienkového konania predložilo návrh novely ústavy, po prijatí ktorého by bolo možné skrátiť volebné obdobie aj ľudovým hlasovaním. „Obsahovo treba o ňom diskutovať. Nie je dokonalý, ako nie je žiadny návrh dokonalý. Dá sa vylepšiť,“ reagoval Hrabko. Pracovať by sa podľa neho dalo aj s návrhom Hnutia Slovensko, ak by sa na to v parlamente našla politická vôľa.

Podľa Hrabka je možné uzákoniť aj opatrenia proti zneužívaniu referenda na stranícku propagandu., je možné stanoviť kauciu, skrátiť čas na zber podpisov pod petíciu a podobne. Podľa Hrabka by voliči mali mať v nejakom rozumnom legislatívnom rámci zakotvené aj právo skrátiť parlamentu, ktorý stratil ich dôveru, jeho aktuálne volebné obdobie. Osobne však neočakáva, že by niektorý z návrhov na ústavnú zmenu, ktorá by umožnila skrátiť volebné obdobie referendom alebo ľudovým hlasovaním, v tomto čase v parlamente uspel.